Recenzia: Antiteatro sa nebojí dotýkať. Predstavenie Masa&moc

Veď aj matka sa inštinktívne dotýka dieťaťa a prejavuje mu svoju lásku a dieťa si samo seba takto môže postupne uvedomovať. A čím je dotyku viac, rastie citovo hodnotnejší jedinec, a kde zasa dotyk chýba, zostáva chlad. Režisér predstavenia Masa&moc Anton Korenči výborne zarámcoval predstavenie. Okolo divákov šli smerom zozadu dopredu na javisko herci, dotýkajúc sa divákov na rameno. Šlo o veľmi odvážny, no v mnohom oceniteľný prvok predstavenia, a vôbec nebol nemiestny, práve naopak. Teraz, v tak chladnej dobe a v čase, kedy nás nútia stáť od seba minimálne dva metre nás priam núti zamyslieť sa. Práve toto na Antonovi oceňujem, hoc je jasné, že keďže predstavenie bolo pripravované pred koronakrízou a nebol to prejav Antiho rebélie, no tento prvok už sám osebe hru, teda srdce diváka na inscenáciu pripravil aj so slovami: „ každý sa bojíme dotyku“…

Táňa Pauhofová sa ujala reči a brilantne v priestore Kostola klarisiek v Bratislave, kde sa poväčšine už konajú len kultúrne podujatia ukázala, že aj herečka SND, predstaviteľka desiatok titulných postáv, miluje divadlo aj malých rozmerov, rovnako aj Daniel Fischer  a mladý tím hercov.

Samozrejme, Masa&moc vzniknutá na motívy diela Masa a moc,  dvadsať rokov písanej úvahy spisovateľa, teoretika spoločenských vied a humanistu, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 1981 Eliasa Canettiho prináša zamyslenia aj na úrovni nášho čiernejšieho ja, masovosti, podradnosti a ovplyvniteľnosti slovom bez hlbších vlastných úvah. Prináša problém obetovania, presnejšie obetovania niekoho pre náš prospech, čo veľmi umne mladý režisér zapracoval do deja, kedy jedno z dievčat bolo masou označené za „iné“,  následne „zabité“, no oná masa, akosi stráca svedomie, či skôr nadobúda kolektívne vedomie, rovnako ako v obetovaní, či sebaobetovaní sa Ježiša Krista. Aj takúto tému totiž režisér otvára,  kde pri preberaní hostie, teda „pojedaní Jeho Tela v kostole“  málokto asi hoc v kostole, aspoň v kostole, uvažuje, čo by on mohol pre Krista urobiť, a je pre nás pritom samozrejmosťou, že práve Ježiš  sa musí a bude pre nás naveky obetovávať ? Nie. Sám za seba na svete  človek stojí, a práve na to je v inscenácii poukazované, čo z nás masovosť robí, čomu sme schopní podliehať a ako sme zmanipulovateľní. Žiaľ. Oceniteľné na odvahe mladého režiséra je aj to, že od počiatkov svojej tvorby sa nebojí, nemá zábrany poukazovať na neduhy, nachádza nové výtvarné postupy spoločne s mladými tímami, a ani Masa&moc nie je výnimkou, hoc, poznajúc tvorbu jeho otca, Štefana Korenčiho, musím povedať, že predsalen aj syn Anton pochopil, že aj v pokoji a tichu, ktoré nechá predstavením v divákovi znieť, je moc prehovoreného slova. V tomto prípade teda platí, že málo je viac, ba dokonca veľmi veľa. Masa&moc triafa do cieľa, priam do stredu ducha diváka, ktorý sa ju usiluje pochopiť

Autor: Jana Jurkovičová

O inscenácii:

Inscenácia na motívy eseje Eliasa Canettiho nominovaná na Cenu Akadémie divadelných tvorcov - divadelná inscenácia sezóny 2018/19.

Účinkujú: Táňa Pauhofová, Daniel Fischer, Vladislav Šarišský, Dušan Ambróš, Ladislav Bédi, László Béhr, Dana Droppová, Annamária Janeková, Jakub Janotík, Sandra Lasoková, Alexandra Lukáčová, Sára Polyaková, Kristína Spáčová, Dániel Szebellai, Jakub Švec, Timea Rošková, Erik Žibek

Koncept a réžia: Anton Korenči
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Hudba: Vladislav Šarišský
Dramaturgická spolupráca: Miro Dacho
Architektúra: Ondrej Zachar
Kostýmy: Silvia Korenči Zubajová
Produkcia: Anna Rumanová, María Magálová


Popis:
Prvá (zakladajúca) inscenácia novovzniknutého AntiTeatra na motívy rozsiahlej eseje nositeľa Nobelovej ceny Eliasa Canettiho Masse und Macht (1960), ktorá hovorí o tom, ako jedinec v mase stráca svoje úzkosti a zábrany; ako sa slastne rozplýva v dave. Masa je podľa Canettiho prírodný úkaz, nebezpečný živel a dravý živočích; moc – nástroj jej ovládania.

Predpoklady:
a) V čase, keď spoločenský diskurz čoraz ostrejšie rozdeľuje ľudí na tábory, ktoré v sebe obsahujú (a to treba povedať priamo) kryštály proti sebe stojacich vojenských más, je dôležité vytvoriť priestor pre samostatné a kritické myslenie nezávislé na akejkoľvek mase.
b) Prvým, najťažším a najdôležitejším krokom je: vymedziť sa voči sebe samému. Človek sa najprv musí postaviť sám proti sebe (zoči-voči). Aby sa videl. Aby sa mohol spoznať.
c) Pretože poznanie a mier sú cieľom tohto procesu.

Cieľ:
Cieľom inscenácie je analyzovať fenomén masy a moci do takej miery, že ho v nás paralyzujeme.