Recenzia a rozhovor: Muzikál Matúš Čák Trenčiansky - inscenácia, ktorá sa divákom zareže priamo do srdca

Príbeh lásky a zrady. Príbeh uhorskej koruny trinásteho a štrnásteho storočia za čias nepriateľstva Matúša Čáka Trenčianskeho a Karola Róberta prikladá  divákovi ruku na srdce a vyzýva ho pozrieť sa na osudy obyčajných ľudí. Tých, ktorí za viny a nenásytnosť iných nemôžu, no pre ňu trpia. Kvôli uhorskej korune zomiera a trpí množstvo obyčajného obyvateľstva, ako aj láska...

Režisér Peter Weinciller si zvolil a spracoval príbeh lásky a zrady. Zrady a vraždy milovanej Izabelly v stvárnení Petry Maxin Čegiňovej a Matúša Čáka Trenčianskeho – Jiřího Zonygu, ktorého si, najmä kvôli jeho výraznému rockovému hlasu, tvorcovia „požičali“ zo susedných Čiech. V príbehu zarezonovalo viacero silných scén. Po speváckej stránke je muzikál Matúš Čák Trenčiansky na vysokej úrovni, ale po hereckej sa musia interpreti na javisku Teatro Wüstenrot ešte udomácniť. Petra Maxin Čegiňová však zažiarila najmä v scéne, kde sa Bohu vyznáva z lásky ku galantnému Matúšovi. Ako sesternica podlého posluhovača cirkvi kardinála Gentilitisa – Peter Kočiš, sa tak dostáva do víru zakázanej lásky, ktorá ju pripraví o život. Martin Harich, ako úhlavný Matúšov sok Karol Róbert, je na javisku takmer ako doma, presvedčil však najmä v scéne plnej bolesti z ohrdnutia Izabellou, kde divákovi ozaj behá mráz po chrbte. Kuma v podaní Lenky Rakárovej je vynikajúca v zápornej postave zradkyne z potláčaného rodu a postava Johana, ktorú stvárňuje Milan Šimek, je príkladom človeka, ktorý pod tlakom okolností mení kabáty podľa potreby. Aký to má dopad na jeho svedomie, je však otázne. Peter Pavlík (ktorý je kmeňovým hercom Weincillerovho Teatra Colorato) v muzikáli Matúš Čák Trenčiansky exceluje ako komediálna postava Kuchára. Pavlík sa herecky veľmi výrazne sa prejavil v inscenáciách Noemova Archa alebo Nezabudni na slona, alebo v hre Časy, časy, mrcha časy na javisku SND, ale kvôli jeho umeniu sa určite oplatí prísť pozrieť aj na Matúša Čáka. 

Libreto Jakuba Nvotu s hudbou Ľuba Horňáka s textami Mariána Brezániho a Doda Gombára rozozvučia v divákovi zvon. Peter Weinciller, ako režisér so skúsenosťou práce s drobnokresbou slova, si dal záležať na hereckej práci do detailov. Na javisku vznikajú doslova scény, ktoré vojdú divákovi pod kožu. Herci, napriek tomu, že nie sú až tak opozeraní, no so skúsenosťami s muzikálovým a pohybovým divadlom z rôznych scén, privedú v niektoré momenty človeka do varu.

Režisérovi Petrovi Weincillerovi som tiež položila niekoľko otázok:

- Aký je rozdiel medzi prípravou hudobného a hovoreného (činoherného) divadla?

- Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že muzikál je ľahším žánrom ako činohra, je to v skutočnosti naopak. Hudobné divadlo si vyžaduje od interpretov vyššie nároky. Okrem toho, že musia zvládať herecké umenie, musia byť disponovaní spevácky i pohybovo. Ideálne je, ak sú tieto dispozície v harmónii. A takýto multifunkční herci sa v našich končinách zháňajú nie vždy ľahko. Mám rád hudobné divadlo, pretože režírujete hudbu. Emóciu, temporytmus, gradáciu určuje práve ona. Ak je divadelné dielo dobre skomponované, dá sa prirovnať k symfónii – kde sú pomalé lyrické časti, rýchle synkopy, búrlivé vyvrcholenia, i pokojné meditatívne pasáže. Tak vnímam javiskové dielo. Hudobne. Ak je skladba príliš monotónna, preladíte stanicu. Nudu v divadle nemám rád. Preto sa usilujem robiť všetko preto, aby sa divák nenudil.

- Čo bolo pri príprave Matúša Čáka Trenčianskeho pre Vás najťažšie?

- V javiskovom tvare, kde máte na pomerne malej scéne sedemnásť účinkujúcich, sú najzložitejšie skupinové scény a choreografie. Na tých sme sa napracovali najviac. Ale vďaka mojej šikovnej choreografke Beáte Oleárnikovej a skvelým herečkám v company sme tento boj zvládli so cťou. Veľmi nám tiež pomohli chalani zo skupiny historického šermu Rád sv. Galahada, ktorí okrem bojových scén museli počas skúšok absolvovať rýchlokurz muzikálového herectva. Na komornom javisku Teátra Wüstenrot bolo tiež náročné pracovať so scénou. Väčšiu časť scénografie sme museli nechať v garáži a poradiť si inak. Rekvizitami, svetlom a hrou hercov. Vďaka trpezlivosti všetkých zainteresovaných sa to podarilo.

- Ako ste boli spokojní Vy a herci s prvými predstaveniami a aké ste mali ohlasy?

- Režisér vždy vidí limity a detaily, na ktorých by sa mohlo ešte popracovať, ale veľa spraví, ak sa muzikál bude hrať a herci sa v ňom viac udomácnia. Pre mňa je veľmi povzbudzujúce, že sa dal dokopy skvelý tím ľudí, ktorí sú spolu radi. Nielen pracovne, ale aj ľudsky. To je pridaná hodnota. A ohlasy sme mali vysoko pozitívne. Už podľa intenzity potlesku cítite, či to diváci prijali s nadšením alebo nie. Prajem preto tejto inscenácii ešte veľa, veľa úspešných repríz!

Podobne ako to bolo v predchádzajúcom plnohodnotnom hudobno-divadelnom titule (v operete Franza Lehára Gróf z Luxemburgu v podaní Teatro Colorato), tak aj v Matúšovi Čákovi režisér Peter Weinciller dokázal, že odvaha, ktorú do tvorby vložil, sa vyplatila. Menšie javisko, farbami a vynikajúcimi svetlami podsvietená scéna s hudbou, ukazuje, že sa dá slovo zvýrazniť aj takýmto spôsobom. Výrazom, mimikou, ale aj profesionálnym speváckym podaním, ktoré nič neuberú na hodnote scénickej výpovede.

muzikál  MATÚŠ ČÁK TRENČIANSKY

účinkujú: Jiří Zonyga, Petra Maxin Čegiňová, Martin Harich, Lenka Rakárová, Peter Kočiš, Milan Šimek, Peter Pavlík, Bronislava Kováčiková, Henrich Gibala / Karol Regeci, Mária Jurányiová, Oľga Novotná Hincová, Eva Horváthová, Martina Pálfiová, skupina historického šermu Rád svätého Galahada

hudba: Ľubo Horňák / libreto: Jakub Nvota / texty piesní: Marián Brezáni, Dodo Gombár / choreografia: Beáta Oleárniková / hlasová príprava a korepetície: Lenka Paulíková / réžia: Peter Weinciller

najbližšie predstavenia: 16. a 17. novembra, 13. a 14. decembra 2018 o 19:00 v Teátro Wüstenrot

Autor: Jana Jurkovičová