Rebel bez sily

Novák sa v roku 1974 prišiel na Oravu zrekreovať po ťažkej autohavárii. S kapelou vtedy oprášil repertoár v mládežníckom tábore. Tam na úpätí Kýčery vládol duch slobody. Lenže vonku, za hranicami turistickej oázy, už zúrili počiatočné roky normalizácie. Tie sa Nováka snažili umlčať. Po vystúpení na Bratislavskej lýre 1969, keď po odspievaní piesne vyhlásil minútu ticha za Jana Palacha, stal sa neželaným hosťom. Ale v podstate mohol spievať ďalej.
Lenže Petr trpel okrem nonkonformizmu aj inými neduhmi. Predovšetkým rád pil, veľa fajčil a zle sa stravoval. Na zájazdy chodil unavený a vyčerpaný. Bol tenký, chudý, z lekárskeho hľadiska podvyživený. Napriek tomu chcel ľuďom čosi povedať, čosi pravdivé a úprimné. Skúsil to ako herec, to mu nevyšlo. Ako spevák sa však nikdy nespreneveril snahe odovzdať poslucháčom hlbšie posolstvo. Jeho piesne - plné jednoduchosti a nefalšovanej úprimnosti - ako Povídej, Náhrobní kámen či Klaunova zpověď sú dôkazom schopnosti vcítiť sa do problémov svojej generácie.
Pokus o väčší hudobný tvar sa mu vydaril v rockovom príbehu Kráska a zvíře s textami Zdeňka Rytířa. Aj tu možno nájsť celý rad skrytých významov a narážok na vládnuci režim, ktorý Novák z duše nenávidel. V jadre zostal verný svojim zásadám, ktorým sa upísal už ako rebelujúci študent na gymnáziu, odkiaľ ho vyhodili. Veril ľuďom. Ale oni ho využívali. Čo zarobil, rozdal. Až mu takmer nič nezostalo. Unavený a zoslabnutý si 19. augusta 1997 ľahol do postele a zaspal. Navždy. Bola to predčasná, ale logická smrť barda, ktorý prehral boj so svetom i sám so sebou. Narodil sa pred
60 rokmi.  (jr)