Reakcie sveta na protesty v Egypte

Tagy: Egypt

Egyptský premiér Ahmed Šafík sa vo štvrtok ospravedlnil opozičným demonštrantom, na ktorých v stredu zaútočil dav ozbrojených stúpencov prezidenta Husního Mubaraka. Útok, pri ktorom Mubarakovi priaznivci použili kamene, tyče a zápalné fľaše, si vyžiadal najmenej tri obete. Káhira, 3. februára 2011.Foto: SITA/APBRATISLAVA 2. februára (WEBNOVINY) - Väčšina Izraelčanov má obavy z islamského režimu, ktorý by mohol nastúpiť po tom, čo z čela štátu odíde prezident Husní Mubarak. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vo štvrtok zverejnil izraelský denník Jediot Aharonot.


Na základe jeho údajov predpokladá nástup islamského režimu po Mubarakovom odchode 59 percenta opýtaných, 21 percent naopak verí v demokratickú sekulárnu vládu. Koniec prezidenta na čele krajiny pritom vníma negatívne až 65 percent respondentov, pozitívny je podľa 11 percent opýtaných. Zvyšok na vec nemal vyhranený názor, prípadne odmietol odpovedať.

Obavy zo zmien u susedov má aj izraelská vláda. "V čase chaosu môže prevziať štát organizovaná islamská skupina. Stalo sa to v Iráne a stalo sa to tiež na iných miestach," uviedol už v pondelok premiér Benjamin Netanjahu. "Je v Iráne sloboda? Je v Gaze demokracia? Presadzuje Hizballáh ľudské práva?" pýtal sa Netanjahu v narážke na radikálne vlády a hnutia pôsobiace v Iráne, Pásme Gazy a Libanone. Pred nebezpečenstvom v podobe radikalizácie Egypta varoval aj izraelský prezident Šimon Peres. V krajine podľa neho hrozí nastolenie náboženskej diktatúry.

Egypt bol prvou arabskou krajinou, ktorá uzavrela v roku 1979 mierovú dohodu s Izraelom a zároveň oficiálne uznala židovský štát. Prezident Mubarak v utorok uviedol, že odstúpi v septembri, keď sa v krajine uskutočnia prezidentské voľby. Kandidovať však tentoraz už nemieni. Mubarak vládne v Egypte už 30

Európa žiada stop násiliu
Päť štátov Európskej únie vyzvalo vo štvrtok na okamžité odovzdanie politickej moci, ktoré by ukončilo násilné nepokoje v Egypte. Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko v spoločnom vyhlásení uviedli, že iba "rýchle a usporiadané odovzdanie moci umožní prekonať výzvy, ktorým Egypt momentálne čelí". Zároveň zdôraznili, že proces sa musí začať teraz". Text podpísala nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, britský premiér David Cameron, jeho taliansky kolega Silvio Berlusconi a španielsky predseda vlády José Luis Rodríguez Zapatero. Lídri vyjadrili tiež veľké znepokojenie nad súčasnou situáciou v Egypte a odsúdili krvavé násilnosti.

Protestujúcich podporila Su Ťij aj Srbi
Egyptských demonštrantov, ktorí bojujú za zosadenie prezidenta Husního Mubaraka, v utorok podporila barmská opozičná vodkyňa a nositeľka Nobelovej ceny mieru Aun San Su Ťij ako aj predstavitelia srbského hnutia Otpor, ktoré stálo za pádom Slobodana Miloševiča. Su Ťij ani predstavitelia Otporu sa nezmienili o nebezpečenstve nástupu islamských radikálov v Egypte, pred ktorým v prípade pádu Mubaraka varujú niektorí analytici.

Su Ťij v utorok v rozhovore pre rozhlasové vysielanie BBC World Service vyhlásila, že sa o udalosti v Egypte veľmi živo zaujíma a demonštrantom v uliciach odkázala, že "je s nimi", podobne ako všetci ľudia na svete, ktorí bojujú za slobodu. "Je dôležité zachovať si chladné hlavy a silné odhodlanie. Netreba sa nikdy vzdávať, treba bojovať ďalej," odkázala Su Ťij demonštrantom do Káhiry.

Srdja Popovič, vodca študentského hnutia Otpor, ktoré stálo v roku 2000 za pádom režimu srbského a predtým juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, vidí veľkú príbuznosť medzi udalosťami v Srbsku pred desaťročím a súčasným dianím v Egypte. "Na jednej strane máme nedemokratický režim, na druhej silnú a liberálnu mládež," hovorí. Znak hnutia Odpor, biela zovretá päsť na čiernom pozadí, sa podľa agentúry AP objavil aj na demonštráciách v Káhire.


Ďalšie reakcie sveta na protesty v Egypte
Americký prezident Barack Obama v piatok v noci uviedol, že svojmu spojencovi na Blízkom východe, egyptskému prezidentovi Húsnímu Mubarakovi, osobne povedal, aby urobil "konkrétne kroky" pre rozšírenie práv v jeho krajine a zdržal sa násilia proti demonštrantom.

"Iste, prídu zložité dni, ale Spojené štáty sa budú aj naďalej stavať za práva egyptského ľudu a spolupracovať s jeho vládou v snahe o dosiahnutie budúcnosti, ktorá bude spravodlivejšia, slobodnejšia a nádejnejšia," povedal Obama. Jeho slová odzneli krátko po tom, ako s jeho egyptským náprotivkom dotelefonoval. V súčasnosti administratíva Bieleho domu vyzýva egyptské politické elity k umožneniu demokratických reforiem a vypísaniu nových prezidentských volieb.

Prezident EÚ Herman Van Rompuy vyjadril znepokojenie "nad špirálou násilia vedúcou k situácii, ktorá sťažuje dialóg". Van Rompuy zároveň vyzval egyptské úrady na dodržiavania práva na zhromažďovanie a slobodu slova ako aj na prepustenie osôb zadržaných počas protestov z politických dôvodov vrátane predstaviteľov opozície.

"Egyptské vedenie musí dodržiavať slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu," vyhlásil na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Šéf OSN vyzval na dodržiavanie ľudských práv aj ostatných lídrov afrických krajín, kde v posledných dňoch a týždňoch dochádza k nepokojom. "Veľmi pozorne si všímam posledné udalosti v regióne, ktoré sa začali diať v Tunisku, potom v Egypte a teraz v Jemene, ale aj v iných krajinách. Najdôležitejšie v tejto súvislosti je zabezpečiť, aby situácia v týchto krajinách, teraz predovšetkým v Egypte, neviedla k ďalším násilnostiam," vyhlásil generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.

Lídri viacerých západoeurópskych krajín medzitým adresovali egyptskému prezidentovi Husnímu Mubarakovi výzvu, aby sa "za každú cenu" vyvaroval násilia voči neozbrojeným civilistom. "Egypťania sú oprávnene rozhorčení a túžia po spravodlivej a lepšej budúcnosti," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, pod ktoré sa podpísali britský premiér David Cameron, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová. "Naliehavo žiadame prezidenta Mubaraka, aby začal proces transformácie, ktorý by sa mal odraziť v širokospektrálnej vláde a slobodných a spravodlivých voľbách."

„Egypt prežíva znepokojujúcu situáciu, ktorú treba sledovať,“ prehlásil v reakcii na protesty proti režimu Húsního Mubaraka predseda Komisie Africkej únie (AU) Jean Ping na konferencii v Addis Abebe. Podľa Iránu by egyptské vedenie malo vypočuť demonštrantov v uliciach a odstúpiť. „ Demonštrácie sú hnutím za spravedlnosť,“ povedal iránsky hovorca rezortu diplomacie. Irán prerušil diplomatický kontakt s Egyptom v roku 1980.

Izrael situáciupozorne sleduje a analyzuje. Podľa neoficiálnych informácií by sa protesty mohli presunúť aj na palestínsku samosprávu, čo by značne skomplikovalo situáciu na Blízkom východe. Predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás už osobne volal Mubarakovi, aby ho podporil. Solidaritu s egyptským prezidentom vyjadril aj jordánsky kráľ Abdalláh.

Izraelský prezident Šimon Peres v utorok varoval pred nebezpečenstvom, ktoré číha v krajinách ako Egypt, kde sa momentálne búri obyvateľstvo proti politike tamojšej vlády. Podľa slov lídra židovského štátu existuje vážne nebezpečenstvo vzniku náboženskej diktatúry, ktorá by mohla vzísť z akokoľvek demokratických volieb. Ako príklad by podľa jeho slov mali slúžiť posledné palestínske voľby v roku 2007, v ktorých zvíťazilo hnutie Hamás a následne násilím prevzalo moc nad Pásmom Gazy. "Ak príde k voľbám a dostanete extrémistickú náboženskú diktatúru, na čo sú dobré takéto demokratické voľby. Demokracia nesmie začať a končiť voľbami. Skutočná demokracia začína dňom po voľbách garantovaním ľudských práv a záujmom o blaho obyvateľov," povedal Peres.

Podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua musí medzinárodné spoločenstvo žiadať budúcu egyptskú vládu v akomkoľvek zložení o rešpektovanie mierovej zmluvy so židovským štátom. Uvádza sa to v utorkovom vyhlásení jeho kancelárie v reakcii na mohutné občianske nepokoje v severoafrickej krajine. Netanjahuove stanovisko odzrkadľuje obavy Jeruzalema zo zmeny režimu v susednom Egypte, s ktorým židovský štát podpísal mierovú zmluvu v roku 1979 ako prvým arabským štátom vôbec. Podľa izraelským médií sa Netanjahu v utorok preventívne stretol aj s predstaviteľmi bezpečnostných a spravodajských služieb.

Netanjahu v pondelok varoval, že z politického chaosu v Egypte by mohli profitovať najmä islamskí extrémisti a krajina tak nastúpi na "iránsku cestu". Izraelský premiér podľa vlastných slov situáciu v Egypte, ale aj v Tunisku pozorne sleduje a o vývoji v oboch moslimských krajinách je informovaný "každú polhodinu". Práve pre rezervovaný postoj lídrov židovského štátu k situácii v Egypte sa vynárajú podozrenia, že Izrael v skutočnosti nemá záujem na demokratizácii spoločnosti u svojho suseda, keďže tamojší autoritársky prezident Husní Mubarak bol garanciou dodržiavania podpísanej mierovej dohody.

Ministerstvo zahraničných vecí SR so znepokojením sleduje situáciu v Egypte. Odsudzuje všetky prejavy násilia a konštatuje, že ďalšie použitie sily by viedlo k ďalším obetiam. "Zároveň veríme, že egyptskí predstavitelia budú rešpektovať základné ľudské práva a občianske slobody," informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR.

Tagy: Egypt