Reakcie na schválený tlačový zákon

Novinári s výslednou podobou tlačového zákona nemôžu byť podľa predsedníčky Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Zuzany Krútkej spokojní. "A keď nemôžu byť spokojní novinári, tak asi nemôžu byť spokojní ani občania," zdôraznila krátko po schválení normy v parlamente. Vládnou koalíciou schválená norma podľa nej nechráni novinárov pri výkone ich povolania ani tak ako starý zákon. "Tým môže byť na novinárov vyvíjaný nátlak a niet nejakej zákonnej opory, aby sa tomu mohli vzpriečiť," dodala. Predsedníčka SSN je nepríjemne prekvapená, že sa debata okolo tlačového zákona tak silne spolitizovala. SSN sa podľa Krútkej s najväčšou pravdepodobnosťou obráti pred podpisom zákona na prezidenta, aby ho vrátil plénu na opätovné prerokovanie.

Minister kultúry Marek Maďarič po hlasovaní napriek prísľubu neprišiel medzi novinárov.

VYDAVATELIA: Tlačový zákon je útok na profesionalitu novinárov
Združenie vydavateľov periodickej tlače právne posúdi definitívnu verziu tlačového zákona a zváži, či ho napadne na súde

Za útok na profesionalitu novinárov označil predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček dnešné schválenie tlačového zákona bez akceptovania zmien navrhovaných opozíciou a predstaviteľmi tlače. Ako povedal pre agentúru SITA, hlasovanie o zákone, ktorý určuje pravidlá práce pre periodickú tlač a tlačové agentúry, ho neprekvapilo. Cieľom tvorcov zákona totiž od začiatku nebolo, aby bol kvalitný, vychádzal z vyspelých modelov fungovania tlače v demokratických krajinách, ale naopak, jeho autori z ministerstva kultúry hľadali ojedinelé princípy fungovania tlače, ktoré môžu poslúžiť ako bič a palica na novinárov. Zástupcovia tlače podľa Nemečka počkajú pár dní, kým zákon bude mať konečnú podobu, ktorú právne preskúmajú a posúdia prípadné ďalšie kroky - jeho možné napadnutie na Ústavnom súde SR či na iných, aj medzinárodných inštitúciách.

Poslanci vládnej koalície dnes bez podpory opozície schválili tlačový zákon. Koalícia prijala len pozmeňujúce návrhy, na ktorých sa dohodla, opozičné požiadavky neakceptovala. Zo 143 prítomných poslancov za návrh hlasovalo 81 koaličných poslancov, 62 opozičných bolo proti. Ak návrh podpíše prezident, účinný bude od 1. júna.

Opozícia chcela obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovali, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Povinnosť ochraňovať zdroj informácií chceli zmeniť na právo. Vládna predloha prikazuje zdroj informácie tajiť. Vydavateľ nemal zodpovedať za obsah odpovede a dodatočného oznámenia, rovnako nemal byť zodpovedný za citácie tretích osôb, napríklad politikov z tlačových besied. Opozícia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá kritizovala návrh s tým, že zasahuje do slobody prejavu.

MEMO 98: Pripomienky OBSE k tlačovému zákonu mali byť vypočuté
Šéf Memo 98 Rastislav Kužel nepovažuje tlačový zákon za dobrý predovšetkým pre právo na odpoveď

Tlačový zákon, ktorý dnes schválila parlamentná koalícia bez prijatia pripomienok opozície a zástupcov tlače, nespĺňa kritériá OBSE. "Považujem za veľkú škodu, že koalícia vo finále nevypočula hlasy nielen vydavateľov a opozície, ale hlavne medzinárodných inštitúcií ako je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," povedal ďalej pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Memo 98 Rastislav Kužel. Poslanci vládnych strán - Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS a autor zákona - ministerstvo kultúry sa mali podrobnejšie zaoberať pripomienkami OBSE, nielen paragrafom 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty, ale rovnako i právom na odpoveď.

Kužel nepovažuje tlačový zákon za dobrý predovšetkým pre právo na odpoveď, ktoré je na hrane ústavnosti aj podľa analýzy právnikov Národnej rady (NR) SR. Úprava, podľa ktorej k oprave, odpovedi a dodatočnému oznámeniu "nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text, obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva, predstavuje neprimerané obmedzenie práva na slobodu prejavu a práva na informácie, zaručené v článku 26 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky," uviedli v analýze právnici z Úseku legislatívy a aproximácie práva NR SR.

Ak chcela vládna koalícia prijať kvalitný tlačový zákon, mala akceptovať minimálne pripomienku poslanca Daniela Lipšica (KDH), podľa ktorého by na zverejnené články nemohli písať odpovede verejní funkcionári, orgány verejnej moci alebo trestne stíhaní. Práve v možnosti politikov odpovedať na zverejnené články vidí Kužel možnosť zneužitia zákona. Predpokladá, že keby sa vydavateľ odhodlal odpoveď nezverejniť a prípad by skončil na súde, tak na poslednej inštancii - na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu bude vo výhode vydavateľ a nie politik.

Kvalitný tlačový zákon je záujmom celej verejnosti a preto by mal zohľadniť všeobecný konsenzus, upozornil ďalej šéf Memo 98, občianskeho združenia, ktoré sa od roku 1998 venuje slovenským médiám. "Ak sú občania tí, pre ktorých bol koncipovaný, nevidím dôvod prečo neboli akceptované pripomienky OBSE." Podľa Kužela nebolo najšťastnejšie ísť cestou invektív voči medzinárodným inštitúciám, konkrétne voči predstaviteľovi OBSE pre slobodu médií Miklósovi Harasztimu. V tejto súvislosti považuje za zaujímavý argument predstaviteľov ministerstva kultúry, že mali aj iné stanoviská ako vypracovalo OBSE, konkrétne stanovisko Benátskej komisie (Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva), no nezverejnili ho, bez čoho sa nedalo posúdiť.

Neuveriteľných sedemnásť rokov predkladali záujmové organizácie novinárov návrhy nového tlačového zákona. Vládnuca moc odolávala tomuto úsiliu, aby napokon dnes prijala NR SR tlačový zákon, ktorý je motivovaný skôr zámerom ovládnuť médiá, diktovať im, než zabezpečiť ich právne vyvážené postavenie vychádzajúce z princípov slobody prejavu a závažnosti postavenia médií v spoločnosti, uvádza vo vyhlásení slovenská sekcia Asociácie európskych novinárov. "Akoby si vládnuca moc chcela týmto zákonom vyhradiť pre seba úlohu krotiteľa médií a osvojovala si právo formovať ich a redigovať. Sústredila sa na nanútenie práva na odpoveď, ktoré vo formuláciách zákona stojí na deformovaných nohách a vysmieva sa praxi iných európskych štátov. Nový zákon pritom ľahostajne obišiel práva, ochranu i záväzky a sociálnu pozíciu tisícov tvorcov médií," konštatuje vyhlásenie, ktoré agentúre SITA poskytol Július Lörincz za slovenskú sekciu Asociácie európskych novinárov.

(SITA)