Reakcia SAPI na schválenie novely zákona o podpore OZE

 

Napriek obrovskej snahe SAPI a mnohým stretnutiam, kde sa SAPI snažila všetky prezentované argumenty a aj nepodložené tvrdenia MH SR, SEPS, či ÚRSO vyvrátiť a svoje tvrdenie podložiť reálnymi číslami, výpočtami a štúdiami – a aj napriek ochote mnohých poslancov počúvať a nechať si problematiku OZE vysvetliť, finálna úprava o ktorej sa hlasovalo zaznamenala len malé a dokonca miestami len kozmetické zmeny. Celkovo je možné konštatovať, že schválená novela znamená od polovice budúceho roka koniec sľubne sa rozvíjajúceho fotovoltického odvetvia na Slovensku mimo mikro a malých inštalácií na strechách a plášťoch budov. Budúcnosť týchto inštalácií je však tiež neistá, nakoľko novela určila pre URSO povinnosť stanoviť nové výkupné ceny s platnosťou od 1.7.2011 pričom maximálna hodnota poklesu – 10% nie je po novom práve pre fotovoltiku a vietor garantovaná... Koľko malých investorov sa rozhodne pre inštaláciu na svojej streche, keď nemá zaručenú stabilitu resp. kontinuitu výkupnej ceny ? Odpoveď asi všetci poznáme. 

 

Neostáva nám iné ako dúfať, že tak, ako pri fotovoltike má ísť o zabránenie nekontrolovaného rozmachu slnečných elektrární, bude MH SR, SEPS, či ÚRSO rovnako pozorné pri nekontrolovanom rozmachu preferovaných zdrojov napr. bioplynových elektrární, kombinovanej výrobe elektriny a tepla tzv. KVET a vodných elektrární. Inšpiráciou by mohlo byť Rakúsko – kde už niekoľké bioplynové elektrárne sú v konkurze kvôli nedostatku surovín a prežívajú iba tie, ktoré majú aj vlastnú výrobu biomasy. Zároveň sa prudko zvýšilo zaberanie poľnohospodárskej pôdy výlučne pre potreby bioplynu a obmedzila sa pôda na pestovanie potravín (na 1 MW bioplynovej elektrárne je potrebných priamo osievať cca 400-600 ha, zatiaľ čo pre 1MW fotovoltickej elektrárne je to menej ako 3 ha).

 

I napriek medializácii jasných faktov, že zvýšenie cien elektrickej energie má výlučne na svedomí kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET), poplatky do jadrového fondu, či pokusy o „prefarbovanie“ veľkých vodných elektrární - a nie podpora ktoréhokoľvek z primárnych obnoviteľných zdrojov energie (slnko a vietor), zostáva paradoxom, že práve posledné dve menované dostávajú od 1.7.2011 silnú ranu pod pás a otázne je či sa z nej niekedy ešte spamätajú.