Reaganova administratíva si neuvedomovala nebezpečenstvo AIDS

Washington 12. júna (TASR) - Administratíva amerického prezidenta Ronalda Reagana si začiatkom 80. rokov 20. storočia neuvedomovala nebezpečenstvo syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti, známeho aj ako AIDS. Svedčia o tom reakcie vtedajšieho hovorcu Bieleho domu Larryho Speakesa, ktoré režisér a producent Scott Calonico zostrihal do krátkeho filmu s názvom When AIDS was funny (Keď bol AIDS na smiech). 


Reaganova reakcia na krízu AIDS, či skôr jej absencia, je jedným z najkontroverznejších aspektov jeho politického odkazu, konštatovala na sklonku minulého roku televízia MSNBC.

Svedectvom o tom je Calonicov osem minút trvajúci film, ktorý je zostrihom reálnych audionahrávok z tlačových konferencií v Bielom dome. Počuť nich hovorcu Speakesa, ako reaguje na otázky reportéra Lestera Kinsolvinga, ako zazneli na niekoľkých brífingoch v rokoch 1982-84. 

Film sa začína úryvkom z audiozáznamu z 15. októbra 1982, keď sa Kinsolving pýtal, či prezident Reagan vie o epidémii AIDS a jej už vyše 600 obetiach. Novinár poznamenáva, že pre chorobu sa vžilo pomenovanie "mor gayov", čo okamžite vyvolá smiech jeho kolegov v sále.

Hovorca jeho otázku odbil s tým, že k danej téme momentálne nemá čo povedať, ale neisto sľúbil, že sa vyjadrí neskôr. Ubezpečil tiež novinára, že on sám "to" nemá, na čo reportér uviedol: "To rád počujem". Hovorca na novinárovo naliehanie dodal, že Reagan ráno absolvoval obvyklú prehliadku u svojho osobného lekára a "ani prezident to nemá".

"Ako môžete počuť na nahrávke, Speakes a celý novinársky pool hovorili o AIDS, ako keby išlo o žart. Rád by som si myslel, že Reaganova administratíva si v prvom momente neuvedomovala, s čím zápasí," uviedol pred časom Calonico v rozhovore pre MSNBC.

Ďalší záznam vo filme je z tlačovej konferencie z 13. júna 1983. V tom roku v USA evidovali už 2304 obetí AIDS a na brífingu v Bielom dome sa už viacerí novinári zaujímali, či federálna vláda poskytne pomoc v boji proti tejto vtedy neznámej chorobe.

Speakes v odpovedi vyhlásil, že Reagan bol o situácii informovaný na zasadnutí vlády pred niekoľkými mesiacmi a nariadil, aby sa výskum v tejto oblasti stal prioritou. V sále sa však opäť žartovalo o tom, ako sa choroba prenáša a že jej príčinou je promiskuita homosexuálov.

V roku 1984, keď AIDS v Spojených štátoch podľahlo už 4251 ľudí, zaznela na brífingu 11. decembra Kinsolvingova otázka, či Biely dom prijíma ochranné opatrenia v armáde po tom, ako sa ukázalo, že AIDS je choroba prenosná telesnými tekutinami, teda aj slinami. Osobitne upozorňoval, že riziku nakazenia vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) je v USA vystavených 300.000 ľudí.

Tento novinár vtedy vyjadroval údiv nad tým, že prezident sa ku krízovej situácii nevyjadruje.

Hovorca vzápätí priznal, že sa Reagana na jeho názor na AIDS ani nepýtal. Z pozadia sa počas tejto repliky ozýva hlas, ktorý sa "žartovne" pýta, či sa prezident "chystá zakázať francúzske bozky", čo opäť vyvolalo búrku smiechu.

Samotný Reagan skratku AIDS nevyslovil do roku 1985, keď tejto chorobe podľahol jeho priateľ, hollywoodsky herec Rock Hudson. Obšírnejšie sa o tejto chorobe zmienil až koncom svojho druhého funkčného obdobia, dňa 17. septembra 1987, počas konferencie o AIDS vo Washingtone. 

Denník San Francisco Chronicle napísal, že do chvíle, keď Reagan začal prednášať túto historickú reč, diagnostikovali AIDS "36.058 Američanom a 20.849 ich už naň zomrelo". 

Calonico na základe svojich zistení z archívov tvrdí, že Reagan údajne opakovane bránil svojmu osobnému lekárovi C. Everettovi Koopovi, aby o tejto chorobe verejne hovoril častejšie, aby sa tak dostala do povedomia ľudí.

V rozhovore pre MSNBC však Calonico uviedol, že vo veci prístupu k AIDS je "ľahké urobiť z Reagana zloducha". Podľa neho si však treba uvedomiť aj to, že Reagan v čase, keď bol guvernérom Kalifornie, vydal námietku proti kontroverznému zákonu tohto štátu, ktorý by zakazoval homosexuálom oboch pohlaví učiť na štátnych školách. Toto však nič nemení na fakte, že o chorobe AIDS – už ako prezident Spojených štátov - mlčal hádam aj pridlho.

Calonico vysvetlil, že jeho film je súčasťou snáh zvýšiť povedomie o AIDS a poukázať aj na neznalosť, ktorá sprevádzala verejnú diskusiu o AIDS v jej prvopočiatkoch.

Kým časť americkej verejnosti sa s nakazenými solidarizovala, snažila sa im pomáhať a neustále upozorňovať na problém AIDS, druhá časť sa svoje obavy snažila zakryť vtipkovaním.

"Môj vtedajší učiteľ prírodopisu, nám hovoril, že si máme dávať pozor pred členmi klubu 4-H," spomínala si pre Vanity Fair jedna z pamätníčok na učiteľov výrok z roku 1986. Vysvetlila, že klub zahŕňa homosexuálov, hemofilikov, heroínovo závislých a Haiťanov, ktorí sú pre svoju sexuálnu orientáciu, ochorenie, závislosť či pôvod podľa legendy údajne náchylnejší na nakazenie sa vírusom HIV.

Vanity Fair však súčasne poukázal na pozoruhodný jav, že spoločnosť svojho času reagovala na epidémiu HIV rovnako ako teraz na šírenie eboly – tiež sa vynorilo množstvo vtipov a pokusov o zľahčovanie situácie.

Tak ako v 80. rokoch, keď sa tvrdilo, že kto nie je homosexuál, na AIDS nemôže ochorieť, aj teraz sa ebola bagatelizuje, ale "len kým sa vyskytuje v Afrike". Keď "preskočí do Európy, aj jej jediný prípad púta viac pozornosti ako tisíce mŕtvych v Libérii." "Bolesť zuba v mojich ústach je dôležitejšia ako vojny na druhej strane oceánu" – to je veta, ktorá platí dnes rovnako ako v ére HIV.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR