|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. septembra 2010
Rastliny sa dokážu prispôsobiť rádioaktivite
Tím slovenských a ukrajinských vedcov popísal molekulárne mechanizmy, ktoré umožňujú rastlinám prežiť v rádioaktívnom prostredí akým je napríklad okolie ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA, AP
BRATISLAVA 21. septembra (WEBNOVINY) - Tím slovenských a ukrajinských vedcov popísal molekulárne mechanizmy, ktoré umožňujú rastlinám prežiť v rádioaktívnom prostredí akým je napríklad okolie Černobyľskej jadrovej elektrárne. Z výsledkov ich štúdie, ktoré publikoval časopis Environmental Science and Technology, vyplýva, že rastliny majú pravdepodobne vrodenú schopnosť vyrovnať sa s rádioaktivitou.
Vedci na čele s Martinom Hajduchom zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v roku 2007 zasadili semená sóje a ľanu do vysokokontaminovanej pôdy v blízkosti evakuovaného mesta Pripiať, ktoré sa nachádza len niekoľko kilometrov od miesta černobyľskej havárie. Rovnaké rastliny zasadili aj v dekontaminovanej oblasti neďaleko mesta Černobyľ. Následne počkali, kým rastliny vyrástli a vytvorili semená, ktorých proteíny potom skúmali. Zistili, že aj keď sa oba druhy prispôsobili kontaminovanému prostrediu rovnako dobre, každý k tomu využil iný postup. "U sóje sme zaznamenali aktivizáciu proteínov zabezpečujúcich uskladňovanie živín v semenách a taktiež procesy podobné tým, ktoré rastliny aplikujú na adaptáciu na vysoké hodnoty ťažkých kovov. U ľanu sme však objavili vyššiu aktivitu proteínov, ktoré sú súčasťou bunkovej signalizácie," uviedol Hajduch, podľa ktorého musia mať rastliny vrodenú schopnosť adaptovať sa na vysoké hodnoty rádioaktívneho žiarenia.
"Je to neuveriteľné, ako rýchlo sa tento ekosystém dokázal adaptovať na nové podmienky. Rastliny musia mať nejaký mechanizmus, ktorý im to umožňuje, pretože rádioaktivita sa na Zemi vyskytovala už od jej vzniku. V čase vzniku prvých foriem života bola úroveň rádioaktivity na zemskom povrchu vyššia než je dnes, takže rastliny sa s ňou museli vyrovnať a vyvinuli si tak pravdepodobne určitý obranný mechanizmus, ktorý v nich pretrval až dodnes," dodal Hajduch.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
SITA
Vedci na čele s Martinom Hajduchom zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v roku 2007 zasadili semená sóje a ľanu do vysokokontaminovanej pôdy v blízkosti evakuovaného mesta Pripiať, ktoré sa nachádza len niekoľko kilometrov od miesta černobyľskej havárie. Rovnaké rastliny zasadili aj v dekontaminovanej oblasti neďaleko mesta Černobyľ. Následne počkali, kým rastliny vyrástli a vytvorili semená, ktorých proteíny potom skúmali. Zistili, že aj keď sa oba druhy prispôsobili kontaminovanému prostrediu rovnako dobre, každý k tomu využil iný postup. "U sóje sme zaznamenali aktivizáciu proteínov zabezpečujúcich uskladňovanie živín v semenách a taktiež procesy podobné tým, ktoré rastliny aplikujú na adaptáciu na vysoké hodnoty ťažkých kovov. U ľanu sme však objavili vyššiu aktivitu proteínov, ktoré sú súčasťou bunkovej signalizácie," uviedol Hajduch, podľa ktorého musia mať rastliny vrodenú schopnosť adaptovať sa na vysoké hodnoty rádioaktívneho žiarenia.
"Je to neuveriteľné, ako rýchlo sa tento ekosystém dokázal adaptovať na nové podmienky. Rastliny musia mať nejaký mechanizmus, ktorý im to umožňuje, pretože rádioaktivita sa na Zemi vyskytovala už od jej vzniku. V čase vzniku prvých foriem života bola úroveň rádioaktivity na zemskom povrchu vyššia než je dnes, takže rastliny sa s ňou museli vyrovnať a vyvinuli si tak pravdepodobne určitý obranný mechanizmus, ktorý v nich pretrval až dodnes," dodal Hajduch.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
SITA