Rastie vlna kritiky na Fica, nerozhodol o plyne pre Ukrajinu

BRUSEL 24. apríla (WEBNOVINY) - Predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej (Most-Híd) vyhodnocuje ako zahranično-politickú chybu premiéra Roberta Fica, že ešte stále nerozhodol o reverznom toku plynu s cieľom prepravovať ho na Ukrajinu.


Slovensko by sa v tejto otázke malo zachovať presne tak ako Poľsko. "Prestať s vykrúcaním sa a keď je potrebné, tak umožniť spätný tok plynu na Ukrajinu," povedal Šebej. Upozornil, že samozrejme nejde o plyn, ktorý patrí Slovensku.

Odporúčame:

V Bratislave budú rokovať o dodávkach plynu na Ukrajinu

Ak Únia dohodne sankcie voči Rusku, Slovensko ich podporí

Ukrajina zrušila prímerie, proruskí aktivisti držia novinára

Medzi Ruskom a Ukrajinou nič nehrozí, myslí si Gašparovič

"Nikto od nás nechce, aby sme svoj zakúpený plyn dodávali na Ukrajinu. Ten plyn patrí plynárenským spoločnostiam," poznamenal Šebej. Pravidlá EÚ nezakazujú, ale práve naopak, umožňujú reexport zaobstaraných surovín a tovarov úplne slobodne. "Nie je pravdou, že má do toho čo rozprávať Gazprom alebo Ruská federácia," dodal poslanec.

Európska komisia, Slovensko a Ukrajina sa dohodli na schôdzke

Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger sa vo štvrtok v Bratislave stretne s ministrami zo Slovenska a Ukrajiny, aby diskutovali o možnosti reverzného toku plynu s cieľom prepravovať ho na Ukrajinu. Rozhovory Oettingera so slovenským šéfom rezortu hospodárstva Tomášom Malatinským a ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom sa uskutočnia predtým, ako v pondelok 28. apríla budú rokovať Európska komisia, Ukrajina a Rusko v Moskve.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Hovorca EK o štvrtkovej bratislavskej schôdzke povedal, že EK, Slovensko a Ukrajina sa dohodli na schôdzke, aby pripravili dohodu o memorande o porozumení o reverznom toku zo Slovenska na Ukrajinu. Kyjev hľadá spôsoby dovozu plynu zo Západu, ak by Moskva zastavila dodávky.

To zahŕňa možnosť reverzných tokov, keď by krajiny EÚ, napríklad Slovensko, prepravovali plyn naspäť cez plynovody zvyčajne používané na dodávky z Ruska cez Ukrajinu na Západ. Ruská štátom kontrolovaná plynárenská firma Gazprom hovorí, že Kyjev jej dlhuje 2,2 mld. USD za dodaný plyn. Firma uvažuje o tom, že pri ďalších dodávkach bude požadovať zálohové platby, čo zvyšuje riziko, že Rusko dodávky zastaví.

Viac o postupnom podmaňovaní si Krymu Rusmi a napätí na Ukrajine si prečítate v chronológii
--->TU.

Moskva takmer zdvojnásobila cenu plynu pre Ukrajinu, a to na 485 USD za tisíc kubických metrov s účinnosťou od apríla. Minister Prodan uviedol, že Kyjev poslal do Moskvy svoje návrhy na cenu plynu, ale ešte nedostal odpoveď. Navrhnutú cenu nekonkretizoval. Ukrajinskí predstavitelia nedávno konštatovali, že sú pripravení platiť 386 USD za tisíc kubických metrov.

Šebej oponoval Gašparovičovi

Šebej vidí veľa dôvodov na to, aby sa Slovensko zamýšľalo aj nad vojenským aspektom situácie na Ukrajine. "Na Ukrajine podľa všetkých znakov, ktoré sú viditeľné, prebieha vojenská operácia susedného štátu. Na Ukrajine podľa všetkých znakov sú prítomní ruskí vojaci - špeciálne jednotky," vyhlásil Šebej.

Oponoval tak prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý po rokovaní Bezpečnostnej rady SR hovoril, že podľa neho nehrozí vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Slovensko je podľa hlavy štátu schopné zabezpečiť si v súčasnej situácii svoje územie. Gašparovič si preto myslí, že netreba uvažovať o rozmiestnení spojeneckých jednotiek na našich vojenských základniach.

"Uvažovať do budúcna o takýchto situáciách, ako ste naznačili, si myslím, dnes nie je treba," povedal Gašparovič po rokovaní Bezpečnostnej rady SR, na ktorom sa osobne zúčastnil. Zatiaľ nevidí dôvod, aby na naše územie prišli vojská NATO. "Pán prezident nevidí, že by mohol byť ozbrojený konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, ale on už je. Nie je to nejaký masívny vojenský útok, ale tá vojenská operácia tam prebieha," povedal Šebej.

Vidí v tom dosť dobrý dôvod na to, aby sa aj Slovensko začalo zamýšľať nad stavom našich ozbrojených síl a nad prítomnosťou spojeneckých síl NATO na našom území. Rovnako by tomu malo byť na území Poľska, v pobaltských krajinách a smerom dole až po Bulharsko. "Sú všetky dôvody, aby sme túto situáciu vyhodnocovali ako dosť kritickú," poznamenal Šebej.