Rastie počet nespokojných sudcov so súčasnými pomermi za Harabina

BRATISLAVA 1. októbra (WEBNOVINY) – Nespokojných sudcov so súčasnými pomermi v justícii pribúda – 86 sudcov, z toho 72 zverejnili svoje mená, podpísalo výzvu, ktorou hľadajú podporu snahe zmeniť existujúce pomery. Okrem toho 105 sudcov, z toho 90 zverejnili svoje mená, sa stalo signatármi aktivity Päť viet, ktorou upozorňujú na atmosféru strachu v súdnictve a nabádajú na diskusiu o justícii. Na tlačovej besede ich dnes zastupovala trojica sudcov.


Podľa jedného zo signatárov, sudcu trnavského krajského súdu Dušana Čima, súčasná situácia sa nevyvinula od príchodu Štefana Harabina na post predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR, ale už odvtedy, ako prišiel do pozície ministra spravodlivosti. „Dnes už tá situácia eskalovala takým spôsobom, že celé to obdobie pôsobenia Štefana Harabina na poste ministra spravodlivosti smerovalo k tomu, že sa vytvorilo také personálne zloženie Súdnej rady, také personálne obsadenie v pozíciách predsedov súdov a ďalších justičných štruktúr, ktoré umožnili tento frontálny nástup k postu predsedu Najvyššieho súdu SR a následne k dôsledkom, o ktorých v tých dokumentoch hovoríme,“ konštatoval Čimo.

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčeková pripomenula, že už v minulosti za Dzurindovej vlády ako Združenie sudcov Slovenska kritizovali rezort spravodlivosti, aj vtedajšieho ministra Daniela Lipšica, aj to dosť tvrdo. „Ale nikdy sme nemali pocit takéhoto ohrozenia, ako je to dnes," povedala Javorčeková.

Sudca Najvyššieho súdu SR Miroslav Gavalec dodal, že je pod priamym vplyvom Harabina. „Za obdobie jeho pôsobenia na Najvyššom súde SR, to znamená približne štyri mesiace, sa situácia veľmi zradikalizovala a zmenili sa podmienky výkonu práce sudcu s tým, že na mnohé opodstatnené pripomienky …. nereaguje, neprihliada," povedal Gavalec. Podľa neho si Harabin podmienky práce vytvára podľa svojich predstáv. „Nijaký zákon sa nedá nastaviť tak dokonale, aby nebol zneužiteľný osobami a obsadením, vždy záleží aj od kvality človeka, ktorý určitú funkciu zastáva," reagovala Javorčeková na otázku, či je problém v zákonoch alebo ľuďoch.

Svojou výzvou apelujú na sudcovský stav, verejnosť, politikov, mimovládne organizácie, médiá, orgány Európskej únie a medzinárodnú sudcovskú organizácii UIM. Vo výzve uvádzajú, že prioritou je preniesť rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu z ministra spravodlivosti a Súdnej rady SR na disciplinárny súd. Ďalej chcú zosúladiť Zákon o sudcoch a prísediacich s Ústavou SR tak, že disciplinárne opatrenia odvolania z funkcie sudcu bude možné uložiť len za závažné disciplinárne previnenia. Žiadajú aj zverejňovanie disciplinárnych rozhodnutí na internete. Do zákona chcú dostať tiež pravidlo, aby preloženie sudcu bolo možné len s jeho súhlasom, alebo ak nesúhlasí, tak za presne stanovených podmienok.

„Všetci cítime, že tá situácia v justícii nie je dobrá,“ zdôvodnil vznik ďalšieho dokumentu Päť viet Čimo. „Vnímame ako nebezpečné, že kolegovia, ktorí sa nebáli ozvať, boli za to postihovaní," dodal Čimo. Podľa neho je názov symbolický a má evokovať to, že pomery v justícii sú také, aké sú aj dvadsať rokov po nežnej revolúcii.

V Piatich vetách uvádzajú, že snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujú za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. „V takomto prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľná rastúca nedôvera verejnosti voči justícii nás úprimne mrzí," uvádza sa v texte Päť viet. O príčinách tohto stavu treba podľa autorov textu slobodne diskutovať a „atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha“. Ďalej upozorňujú, že mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu a mať slobodného sudcu je právom občana.

SITA