Rast nádoru v prsníku sa dá zastaviť zablokovaním ciev

BRATISLAVA 7. mája (WEBNOVINY) - Rakovina prsníka je najrozšírenejším typom spomedzi nádorových ochorení u žien nad 55 rokov. Každý rok sa táto diagnóza potvrdí u viac ako milióna žien. Štyristotisíc z nich zhubnému ochoreniu podľahne. Štandardné liečebné postupy zahŕňajú chirurgické odstránenie mliečnej žľazy (mastektómia), rádioterapiu, chemoterapiu a hormonálnu liečbu. O vhodnej terapii rozhodne ošetrujúci lekár. Pri rozhodovaní sa však musí brať do úvahy štádium ochorenia v čase stanovenia diagnózy. V súčasnosti sa podľa New England Journal of Medicine (2000) darí zachytiť a diagnostikovať väčšinu prípadov v počiatočnom štádiu. Najhoršie výsledky liečby sa prejavujú zákonite u žien, ktorým ochorenie zistia v neskoršom štádiu. Priemerný čas ich prežívania je podľa záverov zverejnených v Seminars in Oncology z roku 1999 po absolvovaní liečby od 18 do 24 mesiacov. "Pre ženu je devastujúce zistenie, že má rakovinu prsníka v pokročilom štádiu," povedal profesor onkológie z Leedskej univerzity vo Veľkej Británii David Cameron.

Najnovšie sa ženy s touto diagnózou v metastatickej forme ochorenia budú môcť v niektorých európskych krajinách a USA liečiť novým liekom s účinnou látkou bevacizumab. Podľa štúdie, ktorá trvala tri desaťročia, im liečba predĺži život až na dvojnásobok času, ktorý by žili bez nej. Do štúdie označovanej ako E2100 sa zapojilo 722 žien. V závere sa zistilo, že u takto liečených žien sa podarilo dosiahnuť 52-percentnú redukciu možnosti progresie ochorenia, resp. úmrtia. Benefity sa preukázali napríklad aj pri liečbe rakoviny pľúc a hrubého čreva.

Bevacizumab - rekombinantná humanizovaná monoklonálna protilátka vytvorená DNA technológiou v ovariálnych bunkách čínskeho škrečka sa podáva infúziou počas chemoterapie. Vedci ju spoznali ešte v 90-tych rokoch minulého storočia. Základom pochopenia liečby je fakt, že každé tkanivo (od 1 do 2 milimetrov) v tele človeka vylučuje proteín nazývaný vaskulárny endoteliálny rastový faktor (VEGF), ktorý okrem iného stimuluje rast. Keďže nádor je tiež tkanivo potrebujúce pre svoj rast živiny, vylučuje VEGF, ktorého úlohou je aktivovať vznik ciev - angiogenézu. Vďaka nej by sa mali k nádoru dopraviť živiny v čo najväčšom množstve. Rast nádoru sa zabezpečuje dodávaním výživy cez novovzniknuté cievy. Tými sa však dostávajú ďalej do tela aj nádorové bunky výsledkom čoho sú metastázy. VEGF teda podporuje vznik siete nádorových krvných ciev, ktoré majú v porovnaní so zdravými inú štruktúru. Nadmerné vylučovanie VEGF vedie k nekontrolovateľnému rastu a dlhšiemu prežitiu týchto ciev. Keďže sú priepustnejšie, tlak na nádor je väčší čo môže brániť prieniku chemoterapie k nemu. Výzvou pre vedcov teda bolo vytvoriť látku, ktorá by zabránila aktivite VEGF. Keďže cievy by nedostali impulz pre svoj vznik, zastavil by sa prísun živín do nádoru a tým aj jeho rast a možnosť metastázovania. Výhodou účinnej látky je, že pôsobí iba na nádorové, nie normálne cievy.

Najvyšší výskyt rakoviny prsníka je v štátoch Severnej Ameriky, severnej a západnej Európe. Spomedzi vyspelého sveta sa na chvoste krajín s nízkym výskytom ochorenia drží Japonsko. Platí pritom, že spomedzi etnických skupín sú ohrozenejšie príslušníčky bielej rasy, u ktorých sa však v porovnaní s černoškami preukázala nižšia miera úmrtnosti. Najmenej sú ochorením postihované Hispánky a Aziatky. Hoci ochorenie môže postihnúť aj mužov, je u nich veľmi ojedinelé, čo súvisí s hladinou ženského pohlavného hormónu estrogénu a jeho vplyvu na vznik ochorenia. Medzi rizikové faktory, ktoré môžu súvisieť s jeho vznikom, patrí napríklad vek. Platí priama úmera - čím vyšší vek, tým vyššie riziko ochorenia. Najväčšie je u žien starších ako 50 rokov, no štatistiky potvrdzujú, že každý rok sa prejavuje u čoraz mladších žien. Nálezy bývajú častejšie aj u žien, ktorých pokrvné príbuzné mali ochorenie. Do rizikovej skupiny patria tie zo žien, ktoré už v minulosti prekonali rakovinu prsníka, nejde však o návrat pôvodného ochorenia. Odborníci upozorňujú, že predpokladom pre nekontrolované bujnenie buniek je aj hormonálna náhradná liečba. Pri nej sa ženám podávajú hormóny estrogén a progesterón, ktorých úlohou je zmierniť negatívne príznaky menopauzy. Rizikovou je aj skupina žien s prvou menštruáciou pred 12-tym rokom a poslednou menštruáciou po 50-tom roku. Dôvodom je, že u týchto žien pôsobí estrogén dlhšie. Vznik ochorenia môže spolu s ostatnými faktormi podnietiť aj nezdravý životný štýl sprevádzaný nadmerným pitím alkoholu, fajčením, vystavovanie sa ionizačnému žiareniu, vysokotučná diéta a podobne. Rakovina prsníka sa môže rozvinúť aj u žien, u ktorých sa predpokladané rizikové faktory nevyskytujú a opačne - nemusí sa vyvinúť u tých, ktoré patria do rizikovej skupiny. Známymi symptómami sú tvrdá hrčka v podpazuší alebo v prsníku, zvyčajne nebolestivá na dotyk. Objavuje sa iba na jednej strane. Typické sú zmeny zakrivenia, tvaru prsníka. Na koži prsníka sa môže vytvoriť priehlbinka, jamka, prsník sa zvraští alebo očervenie. Dôležité je všímať si aj zmeny na bradavke, z ktorej môže vytekať nezvyčajný sekrét, alebo sa v jej okolí objavia vyrážky.

SITA