05. mája 2014
Ilustračné foto Foto: TASR/František IvánBratislava 5. mája (TASR) - Slovensko spĺňa podmienky na to, aby vystúpilo z procedúry nadmerného deficitu. Európska komisia (EK) totiž vo svojej jarnej prognóze očakáva, že deficit verejných financií bude v rokoch 2014 a 2015 pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Skonštatoval to Inštitút finančnej politiky (IFP).
"Slovensko spĺňa všetky požiadavky Paktu pre ukončenie procedúry nadmerného deficitu (EDP) pri hodnotení v júni tohto roku. Deficit notifikovaný Eurostatom za rok 2013 klesol pod nominálnu hranicu 3 % HDP, pod ktorou by mal zotrvať aj v rokoch 2014 a 2015. Zníženie nominálneho deficitu postačuje na ukončenie EDP podľa pravidiel Paktu. Navyše, SR plní aj štrukturálnu požiadavku z odporúčania EDP v roku 2009. Priemerné ročné štrukturálne konsolidačné úsilie za roky 2010-2013 vo výške 1,4 % HDP presahuje odporúčané 1 % HDP," skonštatoval hlavný ekonóm a riaditeľ IFP Martin Filko.
Komisia predpokladá, že v roku 2014 sa deficit verejných financií mierne zvýši a dosiahne 2,9 % HDP.
"Výpadok príjmov z neuskutočnenia presunu dividend a nižšie príjmy z aukcie telekomunikačných licencií by mal pokryť lepší výber dane z pridanej hodnoty (DPH) a príjem z pokuty dopravnému kartelu," doplnil Filko s tým, že prognóza obsahuje aj vplyv viazania výdavkov v dôsledku prekročenia dlhovej hranice 55 % HDP.
"Mimoriadny príjem z osobitného odvodu z regulovaných odvetvi z SPP zatiaľ v prognóze nie je zohľadnený, ale predstavuje pozitívne riziko," skonštatoval Filko.
Podľa prognózy EK by však mal deficit verejných financií mierne klesnúť už v roku 2015, a to na úroveň 2,8 % HDP. Jarná prognóza tiež predpokladá zachovanie sadzby DPH na úrovni 20 % a zlepšenie výberu daní. Prepočty komisie tiež ukazujú, že štrukturálny deficit Slovenska stúpne o 0,2 % HDP v roku 2014 a klesne o 0,4 % HDP v nasledujúcom roku.
"Napriek fiškálnej expanzii by nemalo dôjsť k výraznej odchýlke od požadovaného konsolidačného úsilia pre SR podľa definície Paktu," uviedol Filko.
Hrubý dlh verejnej správy podľa projekcie komisie prekročí ústavnú hranicu 57 % HDP v roku 2015 a dosiahne 57,8 % HDP, a to aj za predpokladu využitia príjmov z privatizácie Slovak Telekomu na zníženie dlhu.
Ako však upozorňuje Filko, makroekonomické predpoklady prognózy EK sú veľmi podobné predpokladom rozpočtu. IFP vo svojej februárovej prognóze predpokladal, že v roku 2014 hrubý domáci produkt vzrastie na úroveň 2,3 % a v roku 2015 na úroveň rovných 3 %. Európska komisia však očakáva, že slovenská ekonomika dosiahne v tomto roku štvrtý najväčší rast v rámci eurozóny. V Európskej únii by malo byť Slovensko až desiatou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou.
"V rámci V4 sme podľa EK v roku 2014 na treťom mieste po Poľsku a Maďarsku. V rámci eurozóny by sme mali v roku 2015 podľa EK dosiahnuť druhý najvyšší rast v eurozóne po Lotyšsku, štvrtý najvyšší v EÚ a druhý najvyšší v regióne V4," dopĺňa Filko. Odhad vývoja vonkajšieho prostredia EK sa oproti predpokladom MF SR zlepšil.
"Ekonomiky eurozóny by mali už tomto roku rásť mierne rýchlejšie, ako sa čakalo, k výraznejšiemu zlepšeniu by malo prísť v roku 2015. Jedným z dôvodov je pokračujúce oživenie domácej spotreby a investícií. Ekonomický rast by v týchto rokoch nemal byť závislý výlučne od čistého exportu," vysvetľuje Filko.
Komisia je však optimistickejšia ako IFP v prípade trhu práce v roku 2014. EK očakáva mierne rýchlejší rast zamestnanosti a s tým súvisiacu nižšiu mieru nezamestnanosti ako IFP.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR