Rast cien ovplyvnili potraviny, ropa a hospodárska kríza

BRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) - Vývoj inflácie bol v roku 2008 na Slovensku ovplyvnený predovšetkým rastom cien potravín a pohonných látok. Práve tieto dve zložky totiž stáli za neustálym zrýchľovaním rastu spotrebiteľských cien, ktorý vyvrcholil v septembri, kedy inflácia podľa národnej metodiky dosiahla 5,4 % a harmonizovaná inflácia 4,5 %. Rast cien potravín pritom až do augusta tohto roku dosahoval vyše 8-percentné tempo a strop dosiahol v júni. Vtedy potraviny a nealkoholické nápoje vykázali medziročný nárast cien až o 10,5 %. "V októbri sa však situácia otočila a inflácia začala svoju etapu spomaľovania. Očakávame, že inflácia v trende spomaľovania bude pokračovať aj v roku 2009," konštatovala analytička Poštovej banky Eva Sárazová. Práve na jeseň do vývoja spotrebiteľských cien vstúpila aj globálna kríza. Z nej vyplývajúce spomalenie či začínajúca recesia spôsobujú totiž pokles spotreby a teda aj dopytu po mnohých tovaroch a službách. V porovnaní s letom pritom nastal výrazný prepad cien ropy na svetových komoditných trhoch. "Kým v júli sa jeden barel ropy predával za takmer 150 dolárov, tak v septembri v priemere za stovku a v decembri sa rope podarilo dokonca klesnúť až pod 40 dolárov za barel. Klesajúca cena ropy tlačí na zlacňovanie palív, čím sa znižujú náklady aj na výrobu a prepravu mnohých tovarov," dodala Sárazová. Do celkového vývoja spotrebiteľských cien na Slovensku však vstúpil v roku 2008 aj jednorazový faktor zvýšenia spotrebiteľských cien tabakových výrobkov. Zásoby cigariet nakúpených lacnejšie ešte na konci minulého roka vydržali obchodníkom až do septembra a teda vyššia spotrebná daň sa začala prejavovať na náraste cien tabakových výrobkov až v októbri a v novembri 2008. V roku 2008 bol pritom veľmi ostro sledovaný najmä vývoj 12-mesačného priemeru harmonizovanej inflácie najmä kvôli nevyhnutnosti plnenia maastrichtského kritéria cenovej stability. "Slovensko plní toto kritérium už vyše roka od augusta 2007. Splnilo túto podmienku aj v novembri tohto roku, avšak už iba s 0,3-percentnou rezervou, keď 12-mesačný priemer harmonizovanej inflácie dosiahol 3,8 % a hranica maastrichtského kritéria 4,1 %," uviedla Sárazová. Možno tak podľa nej skonštatovať, že od marca 2008, kedy bolo Slovensko v plnení kritérií hodnotené a splnilo inflačné kritérium s 1-percentnou rezervou, sa rezervy medzi našim 12-mesačným priemerom harmonizovanej inflácie a hranicou maastrichtského postupne zužuje. Začiatok budúceho roku by tak mal priniesť ďalšie spomalenie inflácie. Priaznivo by mali naďalej pôsobiť práve ceny potravín, ktoré väčšiu časť tohto roka ťahali infláciu naopak nahor. Naďalej by mali pozitívne pôsobiť aj ceny ropy a veľké obavy nemajú analytici ani z manipulácie s cenami počas zavádzania eura. Rast cenovej hladiny by však mal byť naďalej mierne rýchlejší, ako v štátoch eurozóny. "Na druhej strane, Slovensko bude mať v eurozóne najnižšiu cenovú úroveň, asi dvojtretinovú oproti priemeru. Cenové dobiehanie bude pokračovať aj v ďalších rokoch a Slovensko by malo v najbližších rokoch patriť v eurozóne medzi krajiny s najvyššou infláciou," uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Rýchlejšie ako v ostatných krajinách by mali rásť najmä ceny služieb. V budúcom roku by pritom podľa analytikov mal priemerný rast spotrebiteľských cien spomaliť k úrovni 3 % až 3,5 %. Za rok 2008 sa pritom priemerná inflácia očakáva vo výške zhruba 4,6 %. SITA