Raslavkameň spájajú s rytierom Raslavom z neďalekého hradu Bodoň

Abranovce 6. novembra (TASR) – Kultový kameň nazývaný Raslavkameň pri obci Abranovce v pohorí Slanských vrchov prežil podľa jeho nálezcu, kastelána troch hradov na Šariši Jána Ducára tisícročia, celý stredovek až po súčasnosť. "Je to miesto ľúbostnej mágie, kde sa dá podľa povier a skúseností aj liečiť. Niekedy sa tu konali rôzne obrady a miesto nebolo zničené, ako sa stalo v  iných prípadoch. Mnohí hovoria, že je to miesto európskeho významu," uviedol pre TASR Ducár.


Podľa jeho slov tam chodia najmä ženy, ktoré sa chcú dobre vydať, byť zdravé, mať dobrého manžela, veľa detí, ale aj tie, ktoré nemôžu otehotnieť.



"Chodia sem rôzni ezoterici, ktorí hľadajú skrytú energiu, nejaký zmysel života pri meditáciách atď. Mýtickosť spočíva v tom, že toto miesto celé má svoje génius loci veľké a celý kameň vyžaruje energiu. Najväčšia energia sa podľa kyvadla koncentruje práve ako keby v najvyššom bode, čele. Skala je približne dva metre dlhá, meter široká a zhruba 70 centimetrov vysoká, má v sebe viacero priehlbín. Pravdepodobne ich vysekali ľudia, takže kameň slúžil na obradné účely. Verilo sa, že voda v jamkách je liečivá a keď ľudia mali napríklad nejaké poranenia ruky alebo zápaly, tak prišli sem. Najkvalitnejšia a najliečivejšia bola dažďová voda, ktorá sa držala v jamkách, ale vodu nosili aj z blízkeho potôčika Kalinovec alebo si ju doniesli z domu. Vždy si naberali liečivú vodu lyžičkami alebo malými naberačkami, ktoré ale nemohli nosiť domov, museli ostať tu," priblížil Ducár.

Ako prezradil, hovorí sa, že ľudia, ktorí vyzdraveli, tak svoju chorobu nechali na kameni. "Verilo sa aj tomu, že kto sa dotkne tohto kameňa po vyliečení predchádzajúceho človeka, tak môže dostať tú chorobu. Záležalo to však na tom, s akými úmyslami prišiel človek. Ak s dobrým úmyslom a nič tam nenechal, tak nikto po ňom chorobu nedostal," vysvetlil Ducár.

Kameň je opradený viacerými legendami. Základnou je legenda o Raslavovi, rytierovi z blízkeho hradu Bodoň.

"Bol vraj zamilovaný do jednej dievčiny z Prešova a chodil tadiaľ do Prešova. Ďalší variant je, že chodil za dcérou miestneho lesníka k blízkej bielej studni. Matka sa vraj dozvedela o tejto nerovnej láske, chcela totiž nejakú šľachtičnú, a keďže považovala vzťah svojho syna za nie veľmi vhodný, tak ho prekliala. Na skale vidno podobizeň Raslava. Ďalší variant je, že sú to odtlačky kopýt jeho koňa, ktorého dal podkuť podkovami naopak, aby zmiatol svojich prenasledovateľov," povedal Ducár.

Kameň objavil v roku 1993 podľa informácií svojho bývalého kolegu z práce Imricha Semančíka z Abranoviec. "Zakreslil mi to do mapy a podarilo sa mi kameň po dlhšom hľadaní nájsť. Ako prvý o tom písal františkánsky kňaz Jozef Pospech z Františkánskeho kláštora v Nižnej Šebastovej. Mal rehoľné meno Kapistrán. Bol spolupracovník Andreja Kmeťa. V roku 1907 napísal o tomto kameni niekoľko viet. Spomenul ich aj Michal Slivka pri svojej práci o hrade Bodoň v roku 1979 a ja som potom zháňal ďalšie informácie. Som rád, že som spustil taký záujem o tento kameň a že teraz vlastne už máme aj možno materiálov na vydanie nejakej knižky," dodal Ducár.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR