Rašiho oddlžovanie je podľa HPI Veriteľom II.

BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) - Materiál Ministerstva zdravotníctva SR (MZ), ktorý hovorí o oddlžení, hovorí vlastne o projekte Veriteľ II. Tvrdí to analytik zdravotníckeho think-tanku Health Policy Institute (HPI) Tomáš Szalay. Rezort zdravotníctva totiž ako jednu z možností vysporiadania dlhu navrhuje vytvorenie agentúry pre riadenie dlhu. "Ďalšie dve z troch navrhovaných alternatív riešenia zadlženosti totiž v skutočnosti nie sú oddlžením," reagoval ďalej na materiál Szalay. Mal na mysli návratnú finančnú výpomoc a dotácie zo štátneho rozpočtu. Návrhu ministerstva vyčíta aj ďalší zásadný nedostatok. Podľa neho, chýba mu finančné krytie v budúcoročnom rozpočte. Ministerstvo financií (MF) SR neodpovedalo na otázku agentúry SITA, či sa s oddlžovaním nemocníc počíta v rozpočte. Jeho hovorca Miroslav Šmál iba uviedol, že oddlžovanie nemocníc je zatiaľ len predmetom rokovaní. Oddlžovaniu podľa Szalaya musia predchádzať systémové opatrenia na zastavenie rastu dlhu. "V opačnom prípade pôjde len o dočasné riešenie, ktoré netrestá, ale odmeňuje neefektivitu," upozorňuje. Materiál vymenúva návrhy takýchto opatrení, väčšinu z nich však podľa neho rezort zdravotníctva môže zaviesť kedykoľvek a nepotrebuje na to ani uznesenie vlády, ani zmenu legislatívy. "Otázkou je, prečo k tomu dosiaľ nepristúpilo," pýta sa Szalay. Medzi uvedenými opatreniami mu však chýba to zásadné, ktoré by problém vyriešilo, a to transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Oddlžovanie nemocníc by podľa ministra zdravotníctva Richard Raši mala stáť na dvoch základných pilieroch. Prvým by malo byť jednorazové oddlženie formou finančnej pomoci na vysporiadanie záväzkov a druhým zavedenie nástrojov pre zníženie budúceho zadlžovania. Jednorazové oddlženie zdravotníckych zariadení by sa mohlo uskutočniť formou návratnej finančnej výpomoci, vytvorením agentúry pre riadenie dlhu MZ alebo dotáciou zo štátneho rozpočtu. Podľa rezortu však oddlžovanie vyžaduje predovšetkým zavedenie systémových opatrení nevyhnutých na zastavenie tvorby dlhu. K nim radí centralizáciu služieb, optimalizáciu a racionalizáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj nástroje na zvýšenie kvality a efektivity poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ku koncu minulého roka predstavoval celkový dlh v zdravotníctve 8,074 mld. Sk (268 mil. €). Najväčšiu časť pritom tvoril dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva, ktorý predstavoval 5,842 mld. Sk (193,9 mil. €). SITA