Ranné vtáčatá nielen ďalej doskáču, ale sa aj zdravšie stravujú

Hovoril to už americký ekonóm a štátnik Benjamin Franklin: “Early to bed, early to rise, makes a man healthy, wealthy and wise“. Skoro do postele, skoro vstať, to robí človeka zdravým, bohatým a rozumným. Jeho velebenie ranného vstávania zrejme nebolo iba mravokárnym kázaním – štipka pravdy na tom rozhodne bude.

Tvrdí to tým výskumníkov z fínskeho Národného inštitútu zdravia, ktorý si posvietil na stravovacie návyky dvoch odlišných ľudských chronotypov: ranné vtáčatá a nočné sovy. Vyzerá to tak, že biologické hodiny dosť výrazne ovplyvňujú to, po čom snoríme v chladničke.

Vedci zhromažďovali údaje od približne 2000 náhodne vybraných ľudí a porovnávali, čo a kedy jedli. Prekvapilo ich, aké zreteľné boli rozdiely medzi stravou „večerných“ a „ranných“ ľudí. „To, čo ľudia zjedli, sa líšilo v energetickej aj výživovej hodnote,“ povedala vedúca projektu Mirkka Maukonen. „Škovránkovia si vo všeobecnosti počas dňa volili zdravšie jedlá. Sovy, naopak, jedli menej proteínov a o dosť viac sacharidov. Dopriavali si sladké raňajky a aj na večeru jedávali viac sacharidov, tukov a nasýtených mastných kyselín.“

Počas víkendov boli rozdiely ešte nápadnejšie: večerné typy nielenže jedli nepravidelnejšie ako ranné, zjedli toho aj podstatne viac. Okrem toho horšie spali a vo všeobecnosti boli menej aktívne ako ranné vtáčatá.

Podľa výskumníkov to môže priniesť nový pohľad na večnú otázku – prečo sa mi nedarí tak ľahko držať diétu ako mojej kamarátke? Skutočne to môže byť aj otázka našich biologických hodín, vďaka ktorým sa prikláňame k istému typu stravovania. Ľudia vstávajúci skoro vraj inštinktívne inklinujú k zdravšiemu jedlu a navyše stihnú jedlo zjesť v priebehu dňa, čiže im prakticky nehrozia nočné nájazdy na špajzu.

Ak si teraz hovoríte – fajn, preorientujem sa na ranné vstávanie a výber jedla aj zhodenie nejakého toho kila pôjde ako po masle, je to mylná predstava. Aký sme chronotyp, to je nám dané, nedá sa to zmeniť. Je dokonca proti vlastnému zdraviu ísť „na nože“ s našimi biologickými hodinami. „Keď sa biologické hodiny narušia, človek je desynchronizovaný a má to vážne následky na jeho zdravie,“ upozorňuje profesor Michal Zeman z Prírodovedeckej fakulty UK.

Čiže, ak je raz niekto ranné vtáča a druhý nočná sova, nič s týmto svojim nastavením neurobí. „Ranný typ by sa určite mal vyhýbať nočnej práci a večerný zase rannej. Dlhodobo sa to nedá znásilňovať, dopady na zdravie sú veľmi negatívne.“

Profesor Zeman taktiež upozorňuje na rozdiely v stravovaní jednotlivých chronotypov: „Keď niekto prijíma tuky večer, oveľa horšie sa to v tele metabolizuje. V pokusoch na laboratórnych cicavcoch sa ukázalo, že keď zjedli to isté množstvo s rovnakou kalorickou hodnotou, boli oveľa obéznejšie, keď túto potravy zjedli pred koncom svojej aktívnej fázy, ako keď ju zjedli na začiatku, teda ráno.“

Spájanie našich gastronomických preferencií s biologickými hodinami samozrejme neplatí absolútne. Ak ste ale nočná sova a vskutku ste na sebe vypozorovali, že sa horšie vzdávate koláčikov, slaniny či cestovín ako niektorý ranný škovránok vo vašom okolí, môžete sa poďakovať aj svojmu hypotalamu, v ktorom sú biologické hodiny ukryté. A pri výbere jedla sa trošku viac spoliehať aj na rozumové ako len chuťové dôvody.