Rakúsky dirigent Herbert von Karajan sa narodil pred 105 rokmi

Salzburg/Bratislava 5. apríla (TASR) - Rakúsky dirigent Herbert von Karajan s neobyčajným citom pre zvuk orchestra bol jedným z najprogresívnejších umelcov v práci s modernými nahrávacími technológiami. Od jeho narodenia vo štvrtok 5. apríla 110 rokov.


Herbert von Karajan pochádzal zo starého rodu Karajanissov z gréckej časti Macedónska. Narodil sa v rakúskom Salzburgu 5. apríla 1908. Študoval na prestížnom salzburskom Mozarteu hru na klavír ako aj dirigovanie na viedenskej Musikhochschule.

Debutoval v roku 1927, keď v rakúskom Landestheatri dirigoval Fidelia. Od roku 1929 sa na päť rokov stal hlavným dirigentom v nemeckom Ulme. V Aachene ho v roku 1935 vymenovali za hlavného umeleckého riaditeľa, v tom čase najmladšieho v Nemecku.

Koncerty s Berlínskym štátnym orchestrom (Staatsoper Unter den Linden) v Nemecku počas Hitleroveho pôsobenia a jeho údajná účasť v nacistickej NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei - Národnosocialistická nemecká robotnícka strana) bola tŕňom v oku protinacisticky naladenému svetu a spojenci mu po vojne zakázali dirigovať.

Už v roku 1955 sa opäť vrátil pred Berlínskych filharmonikov (Berliner Philharmoniker). Stal sa tiež šéfom Viedenskej štátnej opery (Staatsoper Wien) a úzko spolupracoval s Londýnskym filharmonickým orchestrom (London Philharmonic Orchestra) a milánskou La Scalou v Taliansku.

Herbert von Karajan inicioval prvú medzinárodnú dirigentskú súťaž v Berlíne. Nenechal si ujsť dirigovanie Straussovej Eine Alpensymfonie, ktorú ako prvú vôbec klasickú hudbu zaznamenali na kompaktný disk.

Takmer tridsať rokov mal Karajan dominantné postavenie vo všetkých významných hudobných metropolách. Nahral veľké množstvo gramofónových platní. Považovali ho za jedného z najväčších mágov zvuku vôbec. Jeho poslednou nahrávkou bola Brucknerova 7. symfónia s Viedenskými filharmonikmi.

V polovici 70. rokov 20. storočia ho začalo zrádzať zdravie. Choré platničky a mŕtvica ho na dlhé obdobie vyradili z tvorivej práce.

Umelec s mimoriadnou túžbou po dokonalosti zomrel 16. júla 1989 v rodnom Salzburgu na zlyhanie srdca. Dožil sa 81 rokov.

Slávnostným koncertom orchestra Mozarteum pod taktovkou šéfdirigenta Ivora Boltona v roku 2008 v rakúskom Salzburgu prebehli oslavy nedožitých 100. narodenín svetoznámeho dirigenta. Program koncertu bol identický s programom orchestra Mozarteum, ktorý na 22. januára 1929 prenajal otec talentovaného Herberta von Karajana na jeho vôbec prvé verejné vystúpenie.

Na počesť umelca sa udeľuje prestížna Hudobná cena Herberta von Karajana, dotovaná sumou 50.000 eur. Ide o významné ocenenie, ktorého dotácia je určená na podporu mladých talentov. Laureátkou ocenenia sa stala v roku 2013 slovenská sopranistka Edita Gruberová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR