Rakúsko a Nemecko sa vraj vĺn migrantov báť nemusia

Ilustračné foto: SITA/Michal BurzaBRATISLAVA 27. apríla (WEBNOVINY) - Rakúsko a Nemecko, ktoré uplatnili až sedemročné prechodné obdobie pre voľný pohyb pracovnej sily, otvárajú 1. mája svoje pracovné trhy. Obavy z masového prílevu migrantov však mať nemusia. Experti na migráciu považujú totiž otvorenie trhov práce za pozitívny krok pre prijímajúce krajiny. "Krajiny, ktoré váhali s otvorením svojich trhov práce, prišli o šancu získať kvalifikovaných pracovníkov, ktorí potom uprednostnili napríklad Veľkú Britániu alebo Írsko,“ uviedol riaditeľ pre výskum zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Martin Kahanec. Po otvorení trhov práce majú podľa neho Nemecko a Rakúsko druhú šancu, najmä ak sa im podarí získať kvalifikovaných migrantov, ktorí stratili perspektívu v krajinách viac zasiahnutých krízou. Napriek tomu Rakúsko aj Nemecko vyjadrili obavy z prílevu migrantov. Nemecko dokonca uvažuje nad zavedením minimálnej mzdy na ochranu domácich zamestnancov.


Tieto obavy sú však podľa odborníkov neopodstatnené. "Z pozorovania migračných tokov po máji 2004 pre Rakúsko a Nemecko vyplýva, že hoci náklady na migráciu do týchto krajín budú v porovnaní s odchodom do Londýna alebo Dublinu nižšie, migráciu môžeme očakávať len za podmienok, že v Rakúsku a Nemecku budú voľné a kvalifikačne vhodné pracovné príležitosti,“ tvrdí autorka výskumu migračných tokov v Európskej únii (EÚ) Lucia Kureková. Navyše podľa nej zvyčajne platí, že ak migranti krajinu svojho pôvodu opustia, za niekoľko rokov sa vrátia. Často totiž zostávajú naviazaní na domáce inštitucionálne prostredie, ako je systém sociálneho zabezpečenia, zdravotný či vzdelávací systém. "Pracovná mobilita v rámci EÚ má charakter dočasnej alebo cirkulárnej migrácie a preto je masívna emigrácia a trvalý odliv pracovnej sily po 1. máji nepravdepodobný," vysvetľuje Kureková.

V najbližších rokoch sa podľa nej očakáva síce stále nárast počtu migrantov za prácou z nových členských krajín, ale s pomalším trendom. Mnoho totiž závisí od miery zosúladenosti vzdelávacieho systému a trhu práce, teda od súladu medzi získaným a požadovaným vzdelaním. Ďalším faktorom je aj nastavenie sociálneho systému a politiky trhu práce v danej krajine. "V Českej republike je napríklad lepšie zosúladený vzdelávací systém s trhom práce, ako aj rozsiahlejší sociálny štát, preto v porovnaní so Slovenskom, ako aj s Poľskom a baltickými krajinami, zažilo Česko nižšiu mieru emigrácie za prácou po rozšírení, ale aj pred ním,“ uviedla Kureková. Miera emigrácie však výrazne závisí aj od ekonomickej situácie v krajine pôvodu. V kontexte svetovej ekonomickej krízy vzrástla pracovná migrácia z Maďarska, kým odchod pracovnej sily z Poľska v porovnaní s obdobím po rozšírení EÚ v roku 2004 mal relatívny nižší rast.

Nemecko a Rakúsko uplatnili v roku 2004, pri rozšírení EÚ o 10 nových krajín, maximálne prechodné obdobie pre voľný pohyb pracovných síl. V praxi to pre občanov nových členských krajín znamenalo obmedzenie pri migrácii za prácou v podobe získavania pracovných povolení. Napriek obavám z otvorenia pracovných trhov deklarujú obe krajiny nedostatok pracovníkov v sociálnych službách, zdravotníctve, doprave, či hotelierstve.
Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií, organizácie práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicity a migrácie a ich úloh v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote.