Radostný návrat slovenskej výpravy

BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) - So štyrmi vzácnymi kovmi a rovnakým počtom miesteniek na budúcoročné Hry XXIX. olympiády v čínskom Pekingu sa v utorok popoludní vrátili slovenskí reprezentanti z XXXI. majstrovstiev sveta, ktoré sa minulý týždeň uskutočnili v brazílskom stredisku Foz do Iguassu. V olympijských disciplínach sa Slovensko z medailového hľadiska stalo najúspešnejšou krajinou na šampionáte, keď v štyroch kategóriách získali vodáci spod Tatier dve zlaté (v C1 Michal Martikán a v C2 bratia Pavol a Peter Hochschornerovci) a jednu striebornú medailu (v K1 žien Elena Kaliská). Potvrdili tým, že v tomto športe sú svetovou jednotkou. Na medailu siahal aj kajakár Ján Šajbidor, ktorý bol po semifinále tretí, ale finále mu nevyšlo podľa predstáv a klesol na ôsme miesto. Aj on však pre Slovensko vybojoval postup do Pekingu. "Myslím si, že ako tímu sa nám majstrovstvá sveta vydarili, aj keď nie celkom všetci sa vracajú spokojní. Ja som veľmi rád, že sa mi podarilo zvíťaziť a vybojovať si postup na olympiádu do Pekingu," povedal po svojom návrate Michal Martikán ktorý si priviezol už šiesty titul svetového šampióna, z toho štvrtý v individuálnych pretekoch. "Vyhrať majstrovstvá sveta je nádherné a vôbec nezáleží na tom, po koľký raz si ten pocit vychutnávam, zlato má stále rovnakú hodnotu. Teší ma samozrejme aj to, že som si vybojoval účasť na olympiáde. Teraz pokračujeme v príprave, o necelé tri týždne ideme do Pekingu na dvojtýždňové sústredenie a až potom príde na rad oddych," doplnil 28-ročný Liptovskomikulášan, ktorý priviezol vzácny kov zo všetkých svetových šampionátov, na ktorých od roku 1995 štartoval. Celkovo už má vo svojej zbierke okrem šiestich zlatých medailí aj jedno striebro štyri bronzy.

Bratia Pavol a Peter Hochschornerovci sa takou zbierkou pochváliť nemôžu, ale takisto už dlhé roky patria k absolútnej svetovej extratriede. Osem celkových prvenstiev v seriáli pretekov Svetového pohára a dve zlaté olympijské medaily hovoria samé za seba. V Brazílii si vybojovali "iba" svoj druhý titul majstrov sveta. Od toho prvého uplynulo už päť rokov. "V roku 2003 bol šampionát v Augsburgu a tam sme skončili tretí. Tamojšia trať mimoriadne vyhovuje domácim pretekárom. O rok neskôr boli olympijské hry, v roku 2005 sme si dali pauzu a naše výsledky tomu aj zodpovedali. Vlani sme však opäť začali tvrdo trénovať a v Prahe sme skončili tretí. Bol to taký začiatok gradácie našej formy, teraz vo Foz do Iguassu to dosiahlo vrchol," zhrnul uplynulú "päťročnicu" háčik lode Pavol Hochschorner. V tomto roku s výnimkou majstrovstiev Európy v Liptovskom Mikuláši vyhrávali všetko, čo sa dalo - v troch pretekoch Svetového pohára iné ako prvé miesto nepoznali, rovnako triumfovali aj v Pekingu na predolympijskej generálke. "Majstrovstvá Európy nás trochu mrzia. Bol to však ešte len začiatok sezóny, my sme vedeli, že to najdôležitejšie príde aj v jej závere. Veríme, že sme ešte nepovedali posledné slovo a naša výkonnosť bude ešte stúpať," optimisticky pokračoval Pavol Hochschorner.
O kanáli vo Foz do Iguassu išli rôzne fámy - od takých, že je to tam veľmi jednoduché a areál nie je svojou náročnosťou celkom vhodný na preteky kalibru majstrovstiev sveta a olympijskej kvalifikácie až po názory, že je to veľmi zradná voda, ktorá vie narobiť problémy. "Voda bola síce jednoduchá svojou náročnosťou, neboli tam žiadne obrovské vlny, valce, silné prúdy, ale veľmi sa menila, silne to tam pulzovalo. Nám to v prvom kvalifikačnom kole vyšlo perfektne, v druhom sme zašli o päť sekúnd horší čas. Našťastie vo finále už boli bránky postavené inak, tie najzradnejšie miesta stavitelia vynechali a už voda tak výrazne neovplyvňovala jazdy. My sme tam pred majstrovstvami jazdili tri týždne a urobili sme naozaj dobre, pretože sme vedeli o každom kúsku kanála," vysvetlil zradnosti vody Peter Hochschorner. Napriek tomu sa ani oni nevyhli chybičke, keď v jednej z posledných bránok záverečnej jazdy dostali od rozhodcov dvojsekundový trest za dotyk bránky. "Určite to nebola strata koncentrácie. Paľo hneď po dojazde docieľa vravel, že sme tú bránku neťukli, rozkývala ju voda. My sme do nej vleteli, voda sa rozprskla, ale rozhodca to videl inak a napísal na dotyk. Našťastie, my sme v tej chvíli vedeli, že máme už osem či deväťsekundový náskok a že už sme takmer na konci, takže to chcelo už len prísť do cieľa," doplnil zadák úspešnej slovenskej deblovky.
Majsterke sveta z roku 2005 a olympijskej víťazke z Atén 2004 Elene Kaliskej táto sezóna nevychádzala. Striebro, ktoré si vybojovala v areáli Itaipu Canal, bolo akousi náplasťou na všetky nevydarené preteky, ktoré v tomto roku absolvovala. "Vyšlo mi to, vraciam sa s radosťou a spokojná. Myslím, že som urobila veľmi dobre, keď som vynechala predolympijské preteky v Pekingu a sústredila som sa iba na prípravu na majstrovstvá sveta. Na jar som mala študijné povinnosti, tréning vtedy musel ísť trochu bokom, ale teraz som predala všetko, čo vo mne bolo. Striebro je čerešničkou na torte. Som veľmi rada aj preto, že sme vyjazdili miestenku na olympiádu. Je veľká škoda, že môže ísť z každej krajiny iba jedna loď. Na budúci rok sa bude rozhodovať, ktorá z nás do Číny pocestuje, bude to veľmi ťažké. Bude to najmä o šťastí a momentálnej forme," uzavrela Elena Kaliská.

SITA