Radošinci oslavujú 45. narodeniny s Jozefom Murgašom

BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) - Jubilejnou päťdesiatou inscenáciou oslávi Radošinské naivné divadlo (RND) 45. výročie svojho vzniku. Novú hru Niekto to rád slovenské napísal Stanislav Štepka na motív života slovenského vynálezcu Jozefa Murgaša, autora pätnástich svetových patentov, medzi ktorými je napríklad bezdrôtová telegrafia či navijak na rybársky prút. Sám ho aj stvárni. "Tento Murgaš patrí k osobnostiam, ktorým sa Štepka systematicky venuje - vyhľadáva ich ako keby vzory z histórie, ale zachytáva v štepkovských situáciách, čiže nie je to žiaden školský dejepis," tvrdí režisér inscenácie Juraj Nvota, pre ktorého je to už 22. spolupráca s RND. Úvahu o talente jedného človeka a o tom, či sa máme biť do pŕs, alebo čakať, kým nás ocenia iní, uvedú Radošinci 7. a 8. novembra o 19:00 vo svojom divadle v Bratislave. Štepka v hre Niekto to rád slovenské predstavuje Murgašove krásne a smelé americké, ale aj slovenské sny. Rozpráva tiež o grófovi Marconim a mnohých známych osobnostiach, talianskych mafiánoch, krásnych dievčatách a krstných otcoch. "V celej hre presakuje, aký bol Murgaš tvrdohlavý človek. Je tam zásadná situácia, keď dostal od Marconiho ponuku, aby mohol robiť v jeho laboratóriách, avšak s tým, že by jeho bádateľské meno ustúpilo do pozadia a išlo by len o vynález," hovorí Nvota. Murgaš ako samoľúby Slovák lukratívnu ponuku neprijal a zostal pracovať samostatne, hoci v horších podmienkach. Táto typická slovenská vlastnosť sa vynálezcovi vrátila, keď prišiel v roku 1920 do svojej rodnej krajiny už ako nositeľ 15 patentov a jeho jediným prianím bolo učiť na niektorej zo škôl fyziku. Kompetentní túto požiadavku zamietli s tým, že ako absolvent dvoch umeleckých škôl a teológie nemá kvalifikáciu. Nikto si už nepamätal, že kedysi ako farár vyzbieral v USA milión amerických dolárov na obnovu Slovenska. "V tejto hre zaznie aj historická veta: "Počuje ma niekto?" Sú to prvé Murgašove slová, ktoré skúšobne vyslovil v prvej bezdrôtovej komunikácii," hovorí Štepka. V takmer muzikálovej inscenácii si diváci vypočujú viac než 16 dobových piesní, ktorých podklady nahral orchester Bratislava Hot Serenaders. Zaznie aj hudba Ľubice Čekovskej so Štepkovými textami. V hlavných úlohách, v kostýmoch Mony Hafsahl a choreografii Evy Burdovej sa predstavia Michal Kubovčík, Mojmír Caban, Richard Felix, Maruška Nedomová, Ladislav Hubáček a ďalší. Divadlo dalo priestor i mladým herečkám Nele Pociskovej a Michaele Szöcsovej. RND vzniklo v roku 1963, kedy v kultúrnom dome v Radošine uviedlo svoju prvú hru Nemé tváre, alebo Zver sa píše s veľkým Z. "Často sa mi ten kultúrny dom sníva, ako sme tam začínali, ako sme sa učili oslovovať ľudí a žiť spolu s nimi. Lebo spolužitie javiska a hľadiska je základom RND, to je to jediné, čo sme si nagazdovali za tých 45 rokov," tvrdí Štepka. Pre divadelníka je vraj najdôležitejšie pochopiť, že to, čo hovorí na javisku, nehovorí pre seba a až keď funguje dialóg medzi hľadiskom a javiskom, začína byť divadlo divadlom. "Práve to som sa učil mnoho rokov - porozumieť ľuďom, aby sme na javisku hovorili to, čo je aktuálne a v našom prípade to, čo vonia človečinou," dodáva šéf súboru. Históriu Radošinského naivného divadla mapuje niekoľko etáp. Za mimoriadne krásne považuje Štepka začiatky RND v obci Radošina. Sedemdesiate roky znamenajú Štepkov prechod do Bratislavy. S príchodom Milana Markoviča a legendy Kataríny Kolníkovej sa spájajú začiatky 70. rokov. "Boli to roky, keď sa nám pekne hralo aj žilo," hovorí Štepka. O desať rokov na to obohatil RND režisér Juraj Nvota a ďalšia legenda, skladateľ Ján Melkovič, neskôr aj herečka Maruška Nedomová. Od roku 1989 sídlia Radošinci na Škultétyho 5 v Bratislave, krátko na to posilnili hereckú základňu Monika Hilmerová, Mojmír Caban, Richard Felix, Zuzana Mauréry, Soňa Norisová či Anka Šišková. V súčasnosti sa RND otvára najmä mladým hercom, akými sú Kristína Farkašová, Kamil Mikulčík alebo Veronika Koščová. Počas 45-ročnej histórie sa v inscenáciách Radošinského naivného divadla vystriedalo 143 hercov a herečiek. SITA