RADIČOVÁ: Vláda výstavbu diaľnice D1 nezastavila

Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) - Súčasná vláda nezastavila výstavbu diaľnice D1, keďže nemala čo zastaviť. Počas parlamentnej Hodiny otázok to uviedla premiérka Iveta Radičová. Reagovala tak na otázku opozičného poslanca Igora Chomu (Smer-SD), ako bude vláda financovať zastavenú výstavbu diaľnic cez PPP projekty. Príčinou neúspechu konkrétneho PPP projektu na výstavbu diaľnice D1 bolo podľa nej opakované posúvanie termínov jej začatia konzorciom, ktorému bývalá vláda zverila päť úsekov diaľnice D1.

"Konzorcium nezabezpečilo zdroje na splnenie svojho záväzku z koncesnej zmluvy," povedala predsedníčka vlády. Predchádzajúca vláda podľa Radičovej podpísala zmluvu, ktorú investor nedokázal plniť. Okrem toho Európska komisia podľa nej nedala kladné stanovisko, ktoré bolo podmienkou na uvoľnenie úveru. "Komisia mala výhrady k vplyvu stavby na chránené územia a žiadala prijať príslušné opatrenia," povedala.

Hoci vláda Roberta Fica podľa Radičovej o týchto výhradách vedela, dovolila začať prípravné práce na niektorých miestach budúcej trasy diaľnice D1. "Jediné, čo nám reálne zostalo, sú vyrúbané stromy a zásah do chránených oblastí," skonštatovala premiérka. Zdôraznila, že súčasná vláda nebude realizovať nevýhodné, predražené a financiami nekryté stavby.

Terajšia vláda bude podľa premiérky financovať výstavbu diaľnic cez PPP projekty, avšak pôjde o menšie balíky úsekov rýchlostných komunikácií. "Predpokladáme viac uchádzačov v tendri, otvorenejšiu súťaž a teda výhodnejšiu cenu pre štát," dodala.

Minister dopravy Ján Figeľ sa rozhodol začiatkom septembra nepredlžovať termín finančného uzatvorenia 1. balíka PPP na výstavbu piatich úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Zdôvodnil to tým, že koncesionárska spoločnosť Slovenské diaľnice, a.s., ktorá mala diaľničné úseky v dĺžke 75 kilometrov postaviť a 30 rokov prevádzkovať, nezabezpečila finančné uzavretie projektu ani do 30. augusta. Ako Figeľ vtedy uviedol, termín pre finančné uzavretie projektu bol šesťkrát odložený a koncesná zmluva, podpísaná vlani v apríli, tak doteraz nenadobudla platnosť. "Ministerstvo nemá ani po rokovaniach so zástupcami koncesionárov istotu, že prvý balík bude finančne zabezpečený v dohľadnej dobe a že týmto spôsobom bude reálne začať výstavbu v celom rozsahu," povedal vtedy Figeľ. To, že koncesná zmluva stratila platnosť, umožňuje podľa neho otvoriť prvý balík a jednotlivé úseky postaviť samostatne na základe nových tendrov.

Výstavba úsekov D1, ktoré boli súčasťou prvého balíka PPP sa mala začať v rokoch 2011 a 2012. Termín finančného uzavretia prvého balíka PPP závisel od toho, či Európska komisia dá súhlas na uvoľnenie úveru Európskej investičnej banky (EIB) na financovanie projektu vo výške 1 mld. eur. To však bolo podmienené postojom Bruselu k vplyvu stavby jedného z piatich úsekov diaľnice Turany - Hubová na chránené územie Veľkej a Malej Fatry. Päť úsekov D1 v rámci prvého balíka PPP mala postaviť a 30 rokov prevádzkovať koncesionárska spoločnosť Slovenské diaľnice, a.s. Jej členmi sú aj spoločnosti Doprastav, a.s. a Váhostav - SK, a.s. Stavebné náklady projektu predstavujú 2,4 mld. eur. Medzinárodné konzorcium v tendri rezortu dopravy uspelo s ponukou 3,3 mld. eur na projektovanie, výstavbu, prevádzku aj údržbu úsekov diaľnice D1. Neskôr táto suma dodatkami vzrástla na 4 mld. eur.

SITA