Radičová sa ponúka ako občianska kandidátka s čistým štítom

 BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) - Prezidentskú kandidátku Ivetu Radičovú nominovala najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Radičová vstúpila do politiky počas druhej Dzurindovej vlády, keď sa po odchode Ľudovíta Kaníka stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. Dovtedy známa sociologička a nestraníčka postúpila na vrcholné pozície SDKÚ-DS. Ako ministerka zmiernila rétoriku, hovorila viac o rodine, sociálnom súcitení a novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.


Do prezidentských volieb vstúpila po dlhšom váhaní. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. Jej ochota spolupracovať ako hlava štátu s vládnym Smerom-SD vyprovokovala mimoriadnu tlačovú besedu predsedu strany a vlády Roberta Fica, kde jej ponuku odmietol.

Iveta Radičová sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Je profesorkou sociológie, ako hosťujúci profesor pôsobila na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku, bola expertkou Európskej komisie pre sociálnu politiku. Študovala na bratislavskej Univerzite Komenského (UK), kde si urobila doktorát (PhDr), neskôr docentúru a profesúru. Titul PhD získala za prácu v Slovenskej akadémii vied. Postdoktorandské štúdium absolvovala na Oxfordskej univerzite.

Ako sociologička publikovala niekoľko prác o sociálnej politike na Slovensku a v Československu po páde socializmu, o sociálnom poznaní, životných stratégiách Slovákov, bola spoluautorkou štúdie o zdraví, práci a dôchodku. Po roku 2000 sa venovala sociálnej problematike Rómov a sociálnej ochrane v SR. Aj ako poslankyňa parlamentu učí na Katedre sociálnej práce UK, koordinuje viaceré výskumné projekty.

Radičová nebola členkou KSČ, po novembri 1989 bola dva roky vo Verejnosti proti násiliu (VPN). Jej politická angažovanosť bola v tieni manžela, humoristu Stana Radiča. Do politiky priamo vstúpila po jeho náhlej smrti. V roku 2006 prijala ponuku na členstvo v SDKÚ-DS, kde je jednou z podpredsedov. S manželom má dcéru, žije s partnerom, prezidentom Slovenského paralympijského výboru Jánom Riapošom.

Prezidentská kandidátka Radičová stavila v kampani na čistú minulosť. Vo verejnosti sa spája s kauzou podozrenia zo zneužitia verejných peňazí, keď bola výkonnou riaditeľkou Nadácie S.P.A.C.E. - Centra pre analýzy sociálnej politiky. Koalícia jej vyčíta, že dostala od predchodcu Kaníka dotácie a nadáciu riadila až do nástupu do funkcie ministerky. Radičová sa ale funkcie v nadácii vzdala v júni 2005, keď sa stala riaditeľkou Sociologického ústavu SAV. Vedenie nadácie prevzala jej dcéra.

Podozrenia z možného zneužitia verejných peňazí sa objavili pred parlamentnými voľbami v roku 2006. S.P.A.C.E. a spoločnosť Autisti pod vedením niekdajšej Radičovej poradkyne Kataríny Sabovej mali za ne podporovať bývalého starostu bratislavského Ružinova a podpredsedu SDKÚ-DS Pavla Kuboviča, keď rozposielali 3 400 domácnostiam v Ružinove dotazníky so sprievodným listom Kuboviča a Sabovej, kde sľubujú zlepšenie sociálnych služieb, písala vtedy Pravda. Vo voľbách kandidovala aj Radičová. Po nástupe R. Fica Nadácia S.P.A.C.E. odstúpila od zmluvy s ministerstvom práce, čím sa vzdala štátnej dotácie na svoje projekty a podala žalobu za osočovanie.

SITA