|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. júna 2016
R. Sulík sa vzdá funkcie predsedu SaS, vzápätí bude jediným kandidátom
Na snímke predseda SaS Richard Sulík
Zdieľať
Na snímke predseda SaS Richard Sulík Foto: TASR - Andrej Galica
Bratislava 11. júna (TASR) - Voľba predsedu strany SaS je hlavným bodom mimoriadneho kongresu liberálov, ktorý dnes zasadne v Bratislave. Jediným kandidátom na tento post je súčasný šéf strany a europoslanec Richard Sulík. Ten sa v priebehu kongresu svojho postu vzdá a vzápätí bude do staronovej funkcie opäť kandidovať.To, že nakoniec žiadnych protikandidátov nemá, hodnotí Sulík pozitívne. "Novinové články ustáli, nikto to už nerieši, bude kongres, a potom pokoj," povedal pre TASR. Napriek tomu, že podpredsedovia SaS Jozef Mihál a Ľubomír Galko napokon nekandidujú, Sulík pôvodný scenár zachová a vedúcej straníckej funkcie sa na kongrese vzdá. "Áno, vzdám sa a budem kandidovať opäť. Je to dohodnuté aj s podpredsedami strany Galkom, Mihálom a Janou Kiššovou," povedal.
Mimoriadny kongres má podľa Sulíka potvrdiť pripravenosť SaS prevziať po najbližších parlamentných voľbách zodpovednosť za Slovensko. "Aj kongres prispeje k tomu, že budeme pripravení," deklaroval.
Jozef Mihál oznámil zámer kandidovať na šéfa SaS v apríli. Vyjadril vtedy presvedčenie, že konkurencia je prospešná vec a že svojou kandidatúrou môže popohnať súčasného predsedu Sulíka, aby sa nad niektorými vecami zamyslel o čosi viac. Kandidatúru vtedy nevylučoval ani Galko. Kongres s voľbou predsedu sa mal konať v roku 2017.
V polovici mája však prišiel Sulík s vyhlásením, že zvoláva mimoriadny kongres už na dnešný deň, vzdá sa svojej funkcie a bude opätovne kandidovať na predsedu. "Dôvodom nie je rozkol v strane, dôvodom je neblahá diskusia, ktorá sa vedie v médiách, a strane škodí," uviedol Sulík. Poukázal na to, že podobná diskusia, ktorá sa týka vedenia SaS, sa začala viesť po neúspešných voľbách v roku 2012 a niečomu podobnému sa chcel teraz vyhnúť.
O štyri dni neskôr si Mihál svoju kandidatúru rozmyslel. "Oficiálne oznamujem, že nebudem kandidovať na mimoriadnom ani inom kongrese. SaS sa neštiepi, neuvažujem o odchode, zostávam poslancom SaS, podpredsedom a členom Republikovej rady," povedal Mihál. Rozhodol sa tak po stretnutí so Sulíkom. "Našli sme spoločnú reč, veľa vecí sme si vyjasnili a dohodli sme sa. Obidvaja chápeme, že náš súper je strana Smer-SD. Obidvaja chceme, aby SaS bola pripravená prevziať zodpovednosť za Slovensko po najbližších voľbách," doplnil Sulík.
Ľubomír Galko následne 2. júna potvrdil, že nebude kandidovať ani on. "Vzhľadom na odstúpenie Jozefa Mihála z kandidatúry a verejné vyhlásenie Richarda Sulíka, že SaS zostane pod jeho vedením pravicovou liberálnou stranou, je moja kandidatúra v danej chvíli a v týchto voľbách predsedu SaS bezpredmetná," uviedol Galko v stanovisku.
Výberový chronologický prehľad kongresov strany Sloboda a Solidarita (SaS):
Ustanovujúci kongres SaS - 28. marca 2009 - Bratislava
Delegáti kongresu si za predsedu strany zvolili člena prípravného výboru na založenie SaS ekonóma Richarda Sulíka, súčasne zvolili členov Republikovej rady. Kongres SaS podporil ako jednotku na kandidátke pre júnové voľby do Európskeho parlamentu Jána Oravca. Na kongrese bola prítomná aj vtedajšia prezidentská kandidátka Iveta Radičová, ktorá sa osobne poďakovala za podporu v prezidentskej kampani.
1. riadny kongres SaS - 13. marca 2010 - Košice
Delegáti kongresu SaS zaviazali Republikovú radu strany, aby za žiadnych okolností nevstúpila do povolebnej spolupráce so stranou Smer-SD. Predseda SaS Richard Sulík označil za jednu z hlavných úloh strany dostať sa po júnových voľbách 2010 do parlamentu. Ako parlamentná strana chcela SaS prispieť k dekriminalizácii používania marihuany.
2. riadny kongres SaS - 26. marca 2011 - Bratislava
Členovia strany SaS si zvolili nových členov Republikovej rady SaS. Stali sa nimi minister kultúry Daniel Krajcer, šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár, poslanci Martin Chren a Kamil Krnáč. Na programe zasadania bola aj voľba jedného člena rozhodcovskej a dozornej komisie, stal sa ním Radovan Sloboda. Pozvanie na Kongres prijala aj premiérka Iveta Radičová, minister financií Ivan Mikloš (obaja SDKÚ-DS), predseda Most-Híd Béla Bugár, predseda OKS Peter Zajac a Dick Roche, viceprezident Strany európskych liberálov a demokratov, ktorej členom je SaS. Z pozvaných na kongrese chýbal Pavol Hrušovský z KDH.
3. riadny kongres SaS - 29. apríla 2012 - Bratislava
Marcové parlamentné voľby 2012 neboli pre stranu Sloboda a Solidarita úspechom, uviedol šéf liberálov Richard Sulík, ktorý nechal hlasovať o dôvere voči svojej osobe, a tú aj získal. Sulíka v tajnej voľbe podporilo 75 percent prítomných delegátov, čo bolo 100 hlasov. SaS má necelých 300 členov. Kongres zvolil aj troch nových členov Republikovej rady, ktorá následne rozhodovala o podpredsedoch strany. Svoju pozíciu v orgáne neobhájil Martin Poliačik, naopak, opätovne uspel Juraj Miškov. Ďalší dvaja noví členovia boli Marián Viskupič a Ľuboš Dojčan.
4. riadny kongres SaS - 16. marca 2013 - Prešov
Richard Sulík zostal na čele SaS. Na ďalšie štyri roky ho do funkcie zvolilo 134 liberálov, ktorí mu v tajnej voľbe na kongrese strany v Prešove dali svoj hlas. Sulíkovho vyzývateľa Jozefa Kollára volilo 121 členov SaS.
5. riadny kongres SaS - 31. mája 2014 - Bratislava
Líder SaS Richard Sulík si praje, aby v marci 2016 vznikla reformná vláda, ktorej budú liberáli súčasťou. Vyhlásil to po Kongrese SaS s očakávaním, že konzervatívne strany začnú efektívne spolupracovať. Uplynulý rok zhodnotil Sulík ako náročný a ako rok sceľovania po odchode časti členov na čele s Jozefom Kollárom. Sulík sa stal 24. mája 2014 vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) čerstvým europoslancom. Delegáti Kongresu zvolili osem nových členov Republikovej rady SaS. Úspešní boli podpredseda strany Ľubomír Galko, poslanec Martin Poliačik, Jana Kiššová a tiež Natália Blahová, Milan Laurenčík, Jana Cigániková, Michal Broska a Radoslav Pavelka. Najviac hlasov získal Galko.
6. riadny kongres SaS - 18. apríla 2015 - Banská Bystrica
Aj keď sa o predvolebnom spojení strán SaS, NOVA a OĽaNO v poslednom období hovorilo často, zatiaľ táto téma nie je príliš horúca. O možnom spojení sa však napriek tomu naplno diskutuje aj medzi členmi SaS, rozhodnutie však padne najskôr o niekoľko mesiacov. Na kongrese SaS v Banskej Bystrici to uviedol jej predseda Richard Sulík. Kongres SaS pozdravili svojimi prejavmi aj šéfovia NOVA a OĽaNO Daniel Lipšic a Igor Matovič.
7. riadny kongres SaS - 23. apríla 2016 - Bratislava
Strana SaS je jedinou pravicovou stranou v parlamentne s nevyhnutnou infraštruktúru na prevzatie moci. Na kongrese strany SaS to vyhlásil líder liberálov Richard Sulík s tým, že o rok bude po tretí raz kandidovať na predsedu, lebo je presvedčený, že víťazný tím by sa nemal meniť najmä v čase, keď chce strana prevziať zodpovednosť. Na margo volebného výsledku SaS Sulík podotkol, že voliči ocenili kvality strany a prepáčili jej hriechy a chyby z minulosti. Na kongres SaS osobne prišli aj predseda českej ODS Petr Fiala a český europoslanec Jan Zahradil (ODS). Líder SaS Richard Sulík bude mať minimálne jedného konkurenta. Postaviť sa mu chce súčasný podpredseda liberálov Jozef Mihál, ktorý svoj zámer oznámil na kongrese SaS v Bratislave. Kandidatúru nevylúčil ani nepotvrdil ďalší podpredseda strany Ľubomír Galko.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR