R. Raši a obec Švedlár sa pokúsia nájsť riešenie, ako oživiť lom

Švedlár 20. marca (TASR) – Jedným z nevyužitých potenciálov v obci Švedlár v okrese Gelnica je ložisko kremeňa, respektíve chátrajúci lom. Ako to pre TASR potvrdil starosta Vladimír Končík, spolu s podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu Richardom Rašim (Smer-SD) majú hľadať riešenia, ako aj týmto spôsobom pomôcť jednému z najmenej rozvinutých okresov.


„Toto je úplne špecifický problém obce Švedlár, kde je lom, ktorý vlastníci nevyužívajú a je zatvorený,“ povedal Raši s tým, že so starostom by sa mali pre túto tému stretnúť. Pripomenul, že od 1. januára patrí agenda regionálneho rozvoja pod Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).

„Problematické je to, že je to lom, kde je nejaká vlastnícka štruktúra, ktorá s ním nič nechce robiť. Iné by bolo, keby patril obci. Keď mi ukázali plán, ten lom vyzerá veľmi fajn - napríklad na vytvorenie miesta pre investorov, nejakého malého priemyselného parku,“ uviedol. Ako dodal, na to, aby sa Švedlár s lomom mohol pohnúť, musí byť súčinný aj majiteľ.

Starosta povedal, že Rašimu doručí najnovšie podklady a zoznam vlastníkov. „Hovoril, že v rámci najmenej rozvinutého okresu by vláda zrejme dokázala poskytnúť nejaké stimuly, vďaka čomu by sa mohol nájsť nejaký investor skôr. Najvhodnejšie by však bolo, aby bol zameraný na spracovanie kremeňa, respektíve výrobu polotovarov z neho,“ spresnil.

Uvedený nerast sa spomína aj v monografii obce. „Kremeň sa v chotári obce vyskytuje v dvoch ložiskách, významné je však iba ložisko Švedlár I, ktoré je najväčším ložiskom čistého kremeňa na Slovensku,“ píše sa v nej.

S rekonštrukciou areálu bývalého závodu Kremeň vo Švedlári, kde mali vzniknúť hnedý priemyselný park a približne 250 pracovných miest, sa malo začať v októbri 2010. Jeden podnik sa mal zaoberať pôvodnou výrobou vo forme zušľachtenia nerastu kremeňa na priemyselný medziprodukt vo väzbe na blízku surovinovú základňu. Projekt sa napokon nezrealizoval a obec, ktorá je aktuálne v nútenej správe, sa s ministerstvom hospodárstva dostala do sporu o vrátenie stoviek tisíc eur. Kým je niekdajšia fabrika obecná, vedľajší lom, ktorý k nej patril, zostal v rukách pôvodných majiteľov.

O avizovanej, ale nezrealizovanej ťažbe kremeňa a následnej výrobe čistého priemyselného produktu na báze oxidu kremičitého sa zmienil aj Karol Jesenák z Katedry anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v roku 2014 v časopise pre učiteľov Dnešná škola – človek a príroda. „Veľmi kvalitný kremeň v celistvej forme sa v minulosti ťažil na Gemeri v obci Švedlár, kde sa aj spracovával v miestnom závode až do začiatku 90. rokov minulého storočia,“ uvádza sa v článku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR