R. Fico odcestoval do Bruselu na klimatický summit

Bratislava 23. októbra (TASR) - Lídri členských štátov Európskej únie sa budú na dvojdňovom summite v Bruseli snažiť nájsť konsenzus k novému klimatickému a energetickému balíčku Európskej únie s výhľadom do roku 2030.


Premiér Robert Fico ešte pred dnešným zasadnutím Európskej rady zvolal koordinačné stretnutie Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska. Predsedovia vlád si chcú zladiť postup v tejto otázke. V prípade spoločného postoja by podľa Fica išlo o silných hráčov.

V balíčku sa okrem 40-percentného zníženia emisií skleníkových plynov navrhuje aj 27-percentný nárast podielu obnoviteľných zdrojov a 25-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti.

Slovensko presadzuje prijatie iba jediného záväzného cieľa, a to je zníženie emisií skleníkových plynov o 40 percent oproti roku 1990. Aj to podmieňuje určitou mierou solidarity. Premiér zároveň trvá na vytvorení nových finančných nástrojov, ktoré budú určené na podporu priemyselných inovácií.

Najtvrdšiu pozíciu zastáva Poľsko, ktoré už predtým naznačilo, že buď neprijme záväzné ciele, alebo bude žiadať významné finančné výhody výmenou za súhlas s nimi.

Česká republika je ochotná pri naplnení jasne stanovených podmienok podporiť aj druhú dvojicu európskych cieľov, teda energetickú efektívnosť a podiel obnoviteľných zdrojov. Požaduje však suverenitu každého členského štátu pri voľbe energetického mixu. Rovnako chce spravodlivé zdieľanie nákladov a úsilia pre dosahovanie týchto cieľov.

S okliešteným klimaticko-energetickým balíčkom majú problém iné členské štáty. Na záväznosť všetkých troch cieľov tlačí napríklad Nemecko.

Na summite sa budú lídri venovať aj hodnoteniu ekonomickej situácie v EÚ a politickému odpočtu početných iniciatív, ktoré mali slúžiť k naštartovaniu rastu a zamestnanosti. Dvadsaťosmička sa zhoduje, že v rámci investícií je potrebné urobiť viac nad rámec existujúcich nástrojov a najväčšími príležitosťami je podpora malých a stredných podnikov a efektívnejšie využívanie dostupných zdrojov v podobe štrukturálnych fondov.

Ďalšou témou by mala byť otázka dlhu Ukrajiny za odber plynu z Ruska, ktoré jeho dodávky od polovice júna zastavilo. Prezidenti Petro Porošenko a Vladimir Putin sa koncom minulého týždňa predbežne dohodli na cene za dodávky do konca marca. Moskva však požaduje záruky, aby mal Kyjev peniaze na splatenie dlhov skutočne k dispozícii. Ukrajina tiež bude musieť platiť za odber vopred.

Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom vyhlásila, že dodávky plynu na Ukrajinu obnoví až po tom, ako Kyjev získa finančnú pomoc. "Ak Európa poskytne Ukrajincom peniaze, dodávky spustíme," povedal hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov. Ukrajina medzitým požiadala EÚ o dodatočnú pomoc za vyše 2 miliardy eur.

S tým, aby sa členské štáty EÚ vyzbierali Ukrajine na dlh, má veľké problémy Fico.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR