 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
17. júla 2014
Putin poprel plány na znovuotvorenie špionážnej základne na Kube
Ruský prezident Vladimir Putin poprel medializované správy o tom, že Moskva plánuje znovuotvorenie základne na Kube, z ktorej za sovietskej éry sledovala Spojené štáty.
Zdieľať
Brazília 17. júla (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin poprel medializované správy o tom, že Moskva plánuje znovuotvorenie základne na Kube, z ktorej za sovietskej éry sledovala Spojené štáty.
Špionážne zariadenie v kubánskom mestečku vzniklo v 60. rokoch 20. storočia. Išlo o najväčšie stredisko na zhromažďovanie spravodajských informácií z rádiových signálov, ktoré Sovietsky zväz prevádzkoval v zahraničí. Foto: TASR/AP
Oznámila to dnes agentúra ITAR-TASS.
Na vrchole studenej vojny pracovalo na ruskej základni v kubánskom mestečku Lourdes, ležiacom južne od metropoly Havana, až 3000 ľudí.
Agentúra Reuters v stredu citovala ruský bezpečnostný zdroj, podľa ktorého bola rámcová dohoda o znovuotvorení základne schválená počas minulotýždňovej návštevy šéfa Kremľa na Kube.
Putin však počas pokračujúcej návštevy Brazílie pravdivosť tejto informácie poprel. "Rusko dokáže splniť úlohy v oblasti obrannej kapacity bez tejto zložky," povedal ruský prezident ohľadne údajných plánov na obnovenie radarovej stanice na Kube.
Zariadenie na predmesti Havany vzniklo v 60. rokoch 20. storočia. Išlo o najväčšie stredisko na zhromažďovanie spravodajských informácií z rádiových signálov, ktoré Sovietsky zväz prevádzkoval v zahraničí. Okrem iného tak získaval informácie o štartoch amerických rakiet a udržiaval komunikáciu so svojimi ambasádami v Latinskej Amerike.
Základňa, ktorá leží 250 kilometrov od amerického pobrežia, bola využívaná aj na komunikáciu s ruskými plavidlami. Zavreli ju v roku 2001 v rámci znižovania nákladov. Podľa denníka Kommersant sa diskusie o opätovnom otvorení základne sa začali pred niekoľkými rokmi a zintenzívnili sa tento rok - v čase napätia medzi Ruskom a USA ohľadne krízy na Ukrajine.
Ruský prezident vo všeobecnosti vyjadril poľutovanie nad tým, že po páde Sovietskeho zväzu došlo k náhlemu ukončeniu dovtedajšej dlhoročnej spolupráce medzi Moskvou a Havanou.
"Nanešťastie sme odišli a naše miesto obsadili iní. Napríklad tam aktívne pôsobia kanadské, európske a ďalšie firmy," citovala Putina agentúra ITAR-TASS. Podľa jeho slov Kuba a Rusko opäť rozbehli spoločné projekty a plánujú rozbehnúť aj ďalšie formy bilaterálnej spolupráce.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Špionážne zariadenie v kubánskom mestečku vzniklo v 60. rokoch 20. storočia. Išlo o najväčšie stredisko na zhromažďovanie spravodajských informácií z rádiových signálov, ktoré Sovietsky zväz prevádzkoval v zahraničí. Foto: TASR/APOznámila to dnes agentúra ITAR-TASS.
Na vrchole studenej vojny pracovalo na ruskej základni v kubánskom mestečku Lourdes, ležiacom južne od metropoly Havana, až 3000 ľudí.
Agentúra Reuters v stredu citovala ruský bezpečnostný zdroj, podľa ktorého bola rámcová dohoda o znovuotvorení základne schválená počas minulotýždňovej návštevy šéfa Kremľa na Kube.
Putin však počas pokračujúcej návštevy Brazílie pravdivosť tejto informácie poprel. "Rusko dokáže splniť úlohy v oblasti obrannej kapacity bez tejto zložky," povedal ruský prezident ohľadne údajných plánov na obnovenie radarovej stanice na Kube.
Zariadenie na predmesti Havany vzniklo v 60. rokoch 20. storočia. Išlo o najväčšie stredisko na zhromažďovanie spravodajských informácií z rádiových signálov, ktoré Sovietsky zväz prevádzkoval v zahraničí. Okrem iného tak získaval informácie o štartoch amerických rakiet a udržiaval komunikáciu so svojimi ambasádami v Latinskej Amerike.
Základňa, ktorá leží 250 kilometrov od amerického pobrežia, bola využívaná aj na komunikáciu s ruskými plavidlami. Zavreli ju v roku 2001 v rámci znižovania nákladov. Podľa denníka Kommersant sa diskusie o opätovnom otvorení základne sa začali pred niekoľkými rokmi a zintenzívnili sa tento rok - v čase napätia medzi Ruskom a USA ohľadne krízy na Ukrajine.
Ruský prezident vo všeobecnosti vyjadril poľutovanie nad tým, že po páde Sovietskeho zväzu došlo k náhlemu ukončeniu dovtedajšej dlhoročnej spolupráce medzi Moskvou a Havanou.
"Nanešťastie sme odišli a naše miesto obsadili iní. Napríklad tam aktívne pôsobia kanadské, európske a ďalšie firmy," citovala Putina agentúra ITAR-TASS. Podľa jeho slov Kuba a Rusko opäť rozbehli spoločné projekty a plánujú rozbehnúť aj ďalšie formy bilaterálnej spolupráce.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
