Psychotriler Strach z lietania

Rezervovali sme pre vás miesto 7A.
Najohrozenejšie sedadlo v lietadle.
Prekonáte Strach z lietania?

Predstavte si, že letíte z Buenos Aires do Berlína.
Lietadlo, v ktorom cestujete, je luxusný dvojposchodový airbus s vyše 600 pasažiermi na palube. Aj keď máte strach z lietania, očakávate hladký priebeh cesty a bezpečné pristátie v cieľovej destinácii.

Presne takto sa začína aj cesta doktora Matsa Krügera v trileri Strach z lietania.
Mats absolvoval aviafobický seminár a napokon nasadol do lietadla z Buenos Aires do Berlína. Sotva sa usadí na svojom mieste, zistí, že strach z lietania nie je to najhoršie, čo ho počas letu čaká: chvíle hrôzy mu totiž nepripravia turbulencie, pokles tlaku či teroristický útok, ale telefonát neznámeho vydierača.
Ten naňho nalieha, aby podľa presných inštrukcií navodil pád lietadla, inak jeho dcéra Nele, ktorá má každú chvíľu v Berlíne priviesť na svet dieťa, zomrie.
Zatiaľ čo Nele unesie šialený ochranca práv zvierat, Mats má 13 hodín času, aby vyvolal v svojej bývalej pacientke dávno zahojenú traumu, rozjatril staré rany a vyprovokoval ju k tomu, aby zničila lietadlo so 626 cestujúcimi na palube. Začína sa trinásť napínavých a nervy trhajúcich hodín – a čitateľ je live pri tom.

Pripomína vám to niečo?
V marci 2015 narazilo lietadlo spoločnosti Germanwings z nevysvetliteľných príčin do horského masívu v Alpách. V lietadle sa nachádzalo 144 cestujúcich a 5 členov posádky. Všetci zahynuli. Vyšetrovanie ukázalo, že nehodu úmyselne zapríčinil druhý pilot, ktorý v minulosti trpel depresiami a takýmto spôsobom sa rozhodol ukončiť svoj život.

Katastrofa Airbusu 320-200 spustila lavínu otázok o bezpečnosti cestujúcich v lietadlách. Osobitná pracovná skupina EÚ vyzvala k sprísneniu testov pre pilotov. Existuje totiž jediná zbraň, ktorú možno prepašovať na palubu každého lietadla a neodhalí ju ani najprísnejšia kontrola - duševne labilný človek…

Majster trileru Sebastian Fitzek siahol po tejto lákavej téme v novinke Strach z lietania a svojím nenapodobniteľným štýlom, ktorý miluje čoraz väčší počet fanúšikov aj na Slovensku.
Rozohral napínavú hru o čas, bezpečnosť a životy nevinných ľudí na zemi aj v oblakoch.

Začítajte sa do novinky Strach z lietania:

„Kedy môžeme vypočuť páchateľa?“
Dr. Martin Roth mieril na neurologickú jednotku intenzívnej starostlivosti nemocnice Park-Klinikum, ale ešte sa obzrel na komisára oddelenia vrážd, ktorý mu práve so všetkou vážnosťou položil túto hlúpu otázku.
„Vypočuť?“
„Áno, kedy sa preberie z bezvedomia?“ Územčistý policajt dopil posledný hlt kávy z automatu, potlačil grgnutie a vyzývavo vystrčil bradu. „Máme dvoch mŕtvych a jedného ťažko raneného. Po zvyšok života bude krvácať z očí. Toho skurveného chlapa si musím čím skôr preklepnúť.“
„Preklepnúť, hm…“
Primár s hladkou, na svoj vek mladistvo vyzerajúcou tvárou sa poškriabal po lysých kútoch nad čelom, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi povážlivo zväčšovali. Nevedel sa rozhodnúť, čo mu na tomto policajtovi prekáža viac: či nepodarené imitovanie Brucea Willisa, alebo do očí bijúca stupidita.
„Boli ste predsa pri tom, keď toho chlapa doviezli?“
„Áno, samozrejme.“
„A nevšimli ste si niečo?“
„Viem, viem, je jednou nohou v hrobe!“ Komisár ukázal na dvere z mliečneho skla za Rothovým chrbtom, oddeľujúce intenzívku od nemocničnej chodby. „Ale vaši medicinmani majú určite v talóne nejaké čáry-máry, ktorými toho sviniara postavia na nohy. A keď sa preberie, budem chcieť odpovede na pár otázok.“
Roth sa zhlboka nadýchol, v duchu napočítal do troch a napokon odvetil: „Zopár odpovedí vám dám, pán…?“
„Hirsch. Hlavný komisár Hirsch.“
„Na definitívne určenie diagnózy je ešte priskoro, ale máme silné podozrenie, že pacient trpí takzvaným Locked-in syndrómom. Laicky povedané, jeho mozog nie je spojený so zvyšnými časťami tela. Znamená to, že je uzavretý do seba. Nemôže hovoriť, nevidí, nedokáže s nami komunikovať.“
„A ako dlho potrvá tento stav?“
„Odhadujem, že nanajvýš tridsaťšesť hodín.“
Policajt zagúľal očami: „A potom ho budem môcť vypočuť?“
„Potom zomrie.“
Za Rothom zaznelo cvaknutie a elektricky ovládané krídla dverí z mliečneho skla sa rozleteli.
„Pán doktor Roth, poďte rýchlo! Pacient…“
Primár sa otočil ku svojej asistentke, ktorá sa červená v tvári vyrútila z intenzívky.
„Čo je s ním?“
„Žmurká.“
Chvalabohu!
„Naozaj? To je úžasné!“ zaradoval sa a kývol policajtovi na rozlúčku.
„Žmurká?“ Hirsch hľadel na primára, akoby sa doktor Roth radoval zo žuvačky, čo sa mu práve prilepila na podošvu. „Tomu hovoríte dobrá správa?“
„Najlepšia, v akú sme mohli dúfať,“ odpovedal Roth a cestou k umierajúcemu ešte dodal, „A azda posledná šanca, ako by sme ešte mohli nezvestných zachrániť.“ Aj keď tomu už sám prestával veriť.

1
Nele
Berlín, pred 36 hodinami
05.02 hod.

„Existujú dva druhy chýb: Také, čo ti život pokazia, a také, čo ho ukončia.“
Nele počula šialencove slová, nezreteľné, tlmené, prerušované dychčaním. Do tváre mu však nevidela. Natiahol si na ňu tréningovú dýchaciu masku, čierny elastický neoprén s bielym ventilom na otvore pre ústa. Športovcom slúži na zvýšenie výkonu, psychopatom na ukojenie rozkoší. „Na také niečo teraz fakt nemám chuť,“ zaprotestovala Nele nahlas, ako by ho tým naozaj mohla odradiť. A keď napokon zamaskovaný muž vytiahol ťažké kliešte na strihanie plechu, prepla na iný kanál. Tam zas vystupovala akási folklórna skupina.
Horúca jeseň ľudovej hudby.
Z dažďa pod odkvap. Kam prepla, tam ďalší brak. Ale nebolo sa čomu čudovať. Veď kto by už sedel chvíľu pred svitaním dobrovoľne pri telke? Netrpezlivo mľaskla jazykom a prepínala ďalej, až kým neskončila pri teleshoppingovom programe.
Ronnyho pomocníci do domácnosti.
Našminkovaný chlapík s neprirodzene červenou pokožkou, kyánovo modrými perami a snehobielymi zubami tu prezentoval nové kuchynské spotrebiče. Práve hustil do divákov, aby si neváhali kúpiť mega úžasný prístroj na výrobu domácej sódy, lebo už je na sklade len posledných 223 kusov. Taký by sa bol Nele v poslednom čase hodil. Nemusela by už sama terigať zálohované fľaše až hore do bytu. Štvrté poschodie, zadný dvor, Hansastraße, Weißensee. Štyridsaťosem dohladka vyleštených schodov, denne ich počítala.
Samozrejme, ešte viac ako prístroj na výrobu domácej sódy by sa jej hodil nejaký silný chlap. Hlavne teraz, v súčasnom ‚stave‘, keď za ostatných 9 mesiacov pribrala celých 19 kíl. Pôvodcu tohto stavu poslala samozrejme do čerta.
„Čie je to?“ spýtal sa jej David, len čo mu ukázala výsledok tehotenského testu. Nie práve slová, ktoré túži počuť žena, keď sa vráti od gynekológa a zmietaná búrkou hormónov hľadá v mužovi oporu.
„Nikdy som to s tebou nerobil bez gumy. Si myslíš, že ma omr­zel život? Kurva, teraz sa musím ešte aj ja dať testovať!“
Priletela facka a dala bodku za ich vzťahom. Akurát, že to nebola ona, čo by zúrivo mlátila okolo seba. Udrel ju on. Hlava jej odletela nabok a Nele stratila rovnováhu. Zrútila sa spolu s poličkou s cédečkami na dlážku, kde sa stala ľahkým terčom partnerových útokov.

Milan Buno, literárny publicista