Psychické problémy onkologických pacientov treba riešiť hneď

BRATISLAVA 19. januára (WEBNOVINY) - Celú štvrtinu až 40 percent onkologických pacientov sužujú psychické problémy. Najčastejšími komplikáciami týchto pacientov sú depresie a úzkosť, ktoré sú priamymi reakciami na dlhodobú a náročnú liečbu. Ich odstránenie komplikuje skutočnosť, že často ostávajú nediagnostikované a preto neliečené. "Príznaky ako únava, dysfória, nespavosť či sexuálna dysfunkcia sú pripisované samotnému ochoreniu, alebo jeho liečbe," vysvetlila psychologička Mária Andrášiová z Národného onkologického ústavu (NOÚ) a dodala, že psychické problémy sa často prejavia iba na úrovni telesných symptómov. Pacienti a, žiaľ, aj lekári, im často nevenujú dostatočnú pozornosť.

Boj so zákerným ochorením môže pacientovi pomôcť vyhrať aj dostatok informácií o chorobe, možnostiach jej liečby a aktívny postoj k nej. V tejto súvislosti Andrášiová vyzdvihla, že informovanosť, ako aj aktívny prístup pri liečbe onkologických pacientov na Slovensku v posledných rokoch výrazne napreduje. Aktívna účasť pri liečbe je dôležitá najmä preto, že pozícia u pacienta oslabuje pocit bezmocnosti a závislosti, ktoré iba prehlbujú jeho nedôveru vo vlastné vyzdravenie. Ďalším dôležitým činiteľom je udržiavanie dobrej psychickej kondície a zbavovanie sa negatívnych myšlienkových stereotypov. U chorého teda treba posilňovať tie vlastnosti a tendencie v prežívaní, ktoré zvládanie liečby uľahčujú. Potláčanie emócií pacientovi nepomôže, rovnako ako strata nadhľadu. Dôležité je tiež, v prípade potreby, nebrániť sa vyhľadaniu odbornej lekárskej pomoci v podobe psychologickej poradne. Za strach, obavy či neistotu sa totiž netreba hanbiť.

Rozhodujúcu úlohu môžu mať v tomto smere rodina a blízki. Keďže sú často ochorením šokovaní, nevedia ako správne reagovať a ako ďalej s pacientom komunikovať. "Z obavy, aby nezranili alebo neznepokojili pacienta ešte viac tým, že povedia niečo nevhodné, téme choroby sa vyhýbajú," uviedla Andrášiová. Pacient sa potom môže ešte viac cítiť opustený. Vyhýbavý postoj voči onkologickým pacientom často zaujíma aj samotná verejnosť - z rovnakých dôvodov.

Psychologička pacientom odporúča neočakávať, že ľudia dokážu vycítiť, čo potrebujú. Špecifickú pozíciu a cítenie pacienta s onkologickým ochorením totiž nemožno prežívať na rovnakej úrovni. O svojich pocitoch a potrebách teda odporúča otvorene hovoriť. Mlčanie a samotu síce občas potrebuje každý, no dlhá izolácia od najbližších v nich iba prehĺbi pocit bezmocnosti a zbytočnosti. Nápomocný je aj kontakt so spolupacientmi. Aj oni sú totiž konfrontovaní s podobnými problémami.

SITA