|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. februára 2020
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella letel v roku 1999 do vesmíru, kde pracoval na projekte Štefánik
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella letel do vesmíru pred 21 rokmi 20. februára 1999. Ruská kozmická loď Sojuz TM-29 s medzinárodnou posádkou, ktorú okrem Ivana Bellu tvorili ruský veliteľ posádky Viktor ...
Zdieľať
20.2.2020 - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella letel do vesmíru pred 21 rokmi 20. februára 1999. Ruská kozmická loď Sojuz TM-29 s medzinárodnou posádkou, ktorú okrem Ivana Bellu tvorili ruský veliteľ posádky Viktor Afanasiev a francúzsky palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré, odštartovala z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane o 9:17 miestneho času (5:17 SEČ).
Vesmírny pobyt slovenského kozmonauta vo vesmíre stál 20 miliónov dolárov a celý sa hradil z deblokácií dlhu bývalého Sovietskeho zväzu voči bývalému Československu, z ktorého jednu tretinu mala po rozdelení spoločného štátu Ruská federácia uhradiť Slovenskej republike. Projekt vznikol na základe dohody medzi Ministerstvom obrany (MO SR) a Ruskou kozmickou agentúrou.
Mimo zemskú atmosféru vyniesla kozmickú loď nosná raketa za 8 minút a 46 sekúnd približne do výšky 200-220 kilometrov nad povrchom Zeme. Po dvoch dňoch 22. februára sa Sojuz TM-29 úspešne spojil s ruským orbitálnym komplexom Mir.
Počas približovacieho manévru sedem metrov dlhej a niekoľko ton vážiacej lode so 140-metrovým a 130-tonovým Mirom sa obe vesmírne zariadenia pohybovali po obežnej dráhe rýchlosťou 28-tisíc kilometrov za hodinu.
Po ich úspešnom spojení sa na vesmírnej stanici posádka Sojuzu zvítala s ruskými kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom, ktorí v tom čase tvorili na komplexe Mir stálu posádku.
Hlavným cieľom vesmírneho letu bola výmena posádky na stanici Mir a nahradenie staršej kozmickej lode Sojuz TM-28 za novšiu loď Sojuz TM-29, s ktorou na Mir prileteli.
Slovenský kozmonaut Ivan Bella sa počas svojho pobytu vo vesmíre podieľal aj na výskumných úlohách, ktoré pripravilo slovenské ministerstvo školstva a Slovenská akadémia vied (SAV). Išlo o projekty z oblasti medicíny, biológie a fyziky. Vedecký program niesol názov Štefánik.
Po splnení misie sa Ivan Bella a Genadij Padalka, ktorý na Mire bol od augusta 1998 a vo vesmíre strávil 201 dní, začali pripravovať na spoločný návrat na Zem.
Tentokrát staršou loďou Sojuz TM-28. Kozmická loď 28. februára, po odpojení sa od vesmírnej stanice, dvakrát obletela zemeguľu a dostala sa do atmosféry.
Od kozmickej lode sa oddelili jej motorové a orbitálne časti, ktoré potom zhoreli v atmosfére a pristávací modul mieril k Zemi. Vo výške 11 kilometrov sa mu otvoril padák a modul pri rýchlosti sedem až osem metrov za sekundu pristál o 7:15 miestneho času (3:15 SEČ) v zasneženej kazašskej stepi približne 300 kilometrov od hlavného mesta Kazachstanu Astana pri mestečku Arkalyk.
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella strávil vo vesmíre 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd, počas ktorých spolu s posádkami kozmických lodi Sojuz TM-29, Sojuz TM-28 a orbitálnej stanice Mir absolvoval 125 obletov okolo Zeme.
Slovensko bolo 21. krajinou na svete, ktorá vyslala svojho zástupcu do vesmíru. Po Ivanovi Bellovi v roku 2001 pomenovali planétku s číslom 22901, ktorá nesie meno Ivanbella.
Zdroj: Webnoviny.sk - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella letel v roku 1999 do vesmíru, kde pracoval na projekte Štefánik © SITA Všetky práva vyhradené.
Pobyt stál 20 miliónov dolárov
Mimo zemskú atmosféru vyniesla kozmickú loď nosná raketa za 8 minút a 46 sekúnd približne do výšky 200-220 kilometrov nad povrchom Zeme. Po dvoch dňoch 22. februára sa Sojuz TM-29 úspešne spojil s ruským orbitálnym komplexom Mir.
Počas približovacieho manévru sedem metrov dlhej a niekoľko ton vážiacej lode so 140-metrovým a 130-tonovým Mirom sa obe vesmírne zariadenia pohybovali po obežnej dráhe rýchlosťou 28-tisíc kilometrov za hodinu.
Vedecký projekt Štefánik
Po ich úspešnom spojení sa na vesmírnej stanici posádka Sojuzu zvítala s ruskými kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom, ktorí v tom čase tvorili na komplexe Mir stálu posádku.
Hlavným cieľom vesmírneho letu bola výmena posádky na stanici Mir a nahradenie staršej kozmickej lode Sojuz TM-28 za novšiu loď Sojuz TM-29, s ktorou na Mir prileteli.
Slovenský kozmonaut Ivan Bella sa počas svojho pobytu vo vesmíre podieľal aj na výskumných úlohách, ktoré pripravilo slovenské ministerstvo školstva a Slovenská akadémia vied (SAV). Išlo o projekty z oblasti medicíny, biológie a fyziky. Vedecký program niesol názov Štefánik.
Po splnení misie sa Ivan Bella a Genadij Padalka, ktorý na Mire bol od augusta 1998 a vo vesmíre strávil 201 dní, začali pripravovať na spoločný návrat na Zem.
Zem obletel 125-krát
Tentokrát staršou loďou Sojuz TM-28. Kozmická loď 28. februára, po odpojení sa od vesmírnej stanice, dvakrát obletela zemeguľu a dostala sa do atmosféry.
Od kozmickej lode sa oddelili jej motorové a orbitálne časti, ktoré potom zhoreli v atmosfére a pristávací modul mieril k Zemi. Vo výške 11 kilometrov sa mu otvoril padák a modul pri rýchlosti sedem až osem metrov za sekundu pristál o 7:15 miestneho času (3:15 SEČ) v zasneženej kazašskej stepi približne 300 kilometrov od hlavného mesta Kazachstanu Astana pri mestečku Arkalyk.
Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella strávil vo vesmíre 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd, počas ktorých spolu s posádkami kozmických lodi Sojuz TM-29, Sojuz TM-28 a orbitálnej stanice Mir absolvoval 125 obletov okolo Zeme.
Slovensko bolo 21. krajinou na svete, ktorá vyslala svojho zástupcu do vesmíru. Po Ivanovi Bellovi v roku 2001 pomenovali planétku s číslom 22901, ktorá nesie meno Ivanbella.
Zdroj: Webnoviny.sk - Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella letel v roku 1999 do vesmíru, kde pracoval na projekte Štefánik © SITA Všetky práva vyhradené.
<< predchádzajúci článok
Na ISS dorazila britská komunikačná anténa, na Zem bude prenášať video, hlas aj dáta
Na ISS dorazila britská komunikačná anténa, na Zem bude prenášať video, hlas aj dáta