Prvý monumentálny pomník Ľudovítovi Štúrovi vznikol v Bánovciach

Bratislava 14. apríla (TASR) - Mesto Bánovce nad Bebravou leží len necelých sedem kilometrov od Uhrovca, rodiska Ľudovíta Štúra a do Trenčína tiež nie je odtiaľ ďaleko. Najmä nie po ceste, vedúcej do kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Túto cestu neraz meral aj Ľudovít Štúr. V detstve to bývala cesta s rodičmi do Bánoviec, v mladíckom veku cesta do Trenčína a odtiaľ do Bratislavy. Je preto prirodzené, že prvý monumentálny pomník Ľudovítovi Štúrovi vznikol práve uprostred Bánoviec.


Súsošie odhalili v lete roku 1936 na Štúrov deň mladého Slovenska a jeho autorom je akademický sochár Jozef Pospíšil. Osobnosť Ľudovíta Štúra je spodobená v nadživotnej veľkosti v slávnostnom obleku, s dlhým, až po zem siahajúcim plášťom v dôstojnom vodcovskom postavení. Samotná socha pritom stojí na vysokom pylóne. Po ľavej strane sochy na mohutnom kvádrovom kubuse sú umiestnené ďalšie tri postavy pod vlajúcou zástavou. Sú komponované v dynamickom pohybe prvého voja odhodlaných bojovníkov. Predstavujú slovenský národ, ktorý po mnohých predchádzajúcich, ale márnych pokusoch, neváhal pozdvihnúť zbraň vo svojom boji za národnú a sociálnu slobodu.

Do podstavca súsošia bol pôvodne vytesaný tento informačný text: „Prvý štúrovský pomník postavila obetavosť slovenského národa, Ústredný Štúrov Jubilejný výbor v Bánovciach Spolku slovenských akademikov Štúrovho rodného kraja za predsedníctva Msgr. Jozefa Tisu z iniciatívy V. H. Kurthu, tajomníka, 29. augusta 1936 z príležitosti Štúrovej storočnice a pamiatky Štúrovho zvolenia zvolenským poslancom.“ A pod tým zväčšeným písmom dva Štúrove odkazy. Prvý: „Naspäť cesta nemožná - vždy napred sa ísť musí!“ A druhý, ale už úmyselne pozmenený, parafrázovaný na zmenu doby a postavenia slovenského národa: „My dali sme sa do služieb ducha, a preto musíme prejsť cestu života víťaznú!“

Tento text musel byť začiatkom päťdesiatych rokov odstránený. Vrátený tam bol počas reštaurovania pamätníka v roku 1991, ale už nie formou vytesania do podstavca súsošia, ale formou samostatnej pamätnej tabule ako súčasti pamätníka. Hlboko v základoch pamätníka je od roku 1935 vložená donačná listina, lebo vtedy sa súsošie začalo stavať.

Vo veku dospelosti a v rokoch najväčších činov Ľudovít Štúr vystúpil v Bánovciach nad Bebravou na veľkom ľudovom zhromaždení v jeseni 1848 v rámci prípravy nastávajúceho ozbrojeného vystúpenia. Burcoval tam svojich krajanov do boja za národné a sociálne práva. O päť rokov neskôr, v jeseni 1853, krátko po smrti svojej matky, viackrát navštívil Bánovce v smutných majetkovo-právnych a pozostalostných záležitostiach na tamojšom mestskom súde. V jeseni 1855, iba tri mesiace pred tragickou smrťou, strávil v Bánovciach niekoľko oddychových dní u svojho mladšieho brata Janka Štúra, ktorý tam bol od roku 1854 súdnym úradníkom.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR