BRATISLAVA 21. septembra (WEBNOVINY) – Na Slovensku stále chýbajú výskumy o problematike bezdomovectva, v mnohých mestách nie sú nocľahárne a málo je aj denných centier pre ľudí bez domova. Pre agentúru SITA to dnes uviedla ...
BRATISLAVA 21. septembra (WEBNOVINY) – Na Slovensku stále chýbajú výskumy o problematike bezdomovectva, v mnohých mestách nie sú nocľahárne a málo je aj denných centier pre ľudí bez domova. Pre agentúru SITA to dnes uviedla sociologička Nina Beňová, autorka prvej slovenskej knihy o bezdomovectve. Publikáciu s názvom Bezdomovci, ľudia ako my v piatok v Bratislave uviedla do života sociologička Zuzana Kusá a autorkina dcérka ju pokrstila "potľapkaním“. "Aby sa ľudia dokázali pozerať na svet tak, ako deti – bez všetkého, čo o ňom počuli od iných, teda bez predsudkov,“ uviedla Kusá. Knihu, ktorá má vyvrátiť mýty o bezdomovkyniach a bezdomovcoch a prispieť k informovanosti o tejto problematike, predstavili na oslave siedmych narodenín časopisu Nota Bene. Po krste knihy sa pred asi 150-členným publikom začala diskusia pod vedením Štefana Hríba o ľuďoch bez domova, ich problémoch a o hľadaní riešení. Podľa diskutujúcich ľudia nemajú radi bezdomovcov aj preto, lebo im pripomínajú, že každý môže prísť o strechu nad hlavou. A z toho majú strach.
"Pre mňa bolo prioritou priniesť knižku, ktorá bude pre bežného človeka – zrozumiteľným jazykom dať odpoveď na základné otázky o tom, kto sú bezdomovci, prečo sú bezdomovci, ako žijú a ako sa im dá pomôcť,“ priblížila Beňová obsah publikácie. K napísaniu knihy sa odhodlala po tom, čo z práce v teréne odišla na rodičovskú dovolenku. "Ale myšlienku napísať knihu som mala už dávnejšie, pretože keď som hľadala nejaké informácie o bezdomovectve, bolo ich strašne máličko,“ vysvetlila autorka. Podľa jej slov je nedostatočná informovanosť o ľuďoch bez domova závažným problémom spoločnosti a prispieva k šíreniu predsudkov a stereotypov. Napriek tomu, že vníma za posledné roky posun vpred, práca s bezdomovectvom na Slovensku sa podľa nej iba rozbieha.
"Stále je nedostatočné pokrytie základných služieb. V mnohých mestách chýbajú nocľahárne alebo denné centrá, ktoré sú v západných krajinách samozrejmosťou. Bezdomovcov často vnímame ako asociálov, alebo ľudí, ktorí si tento životný štýl vybrali sami. Ale v skutočnosti je to tak, že nikto nechce žiť v mínus 20 stupňoch na ulici. V skutočnosti je to komplikovanejšie,“ povedala Beňová. "Ľudia často nemajú motiváciu, neveria, že ich život by ešte mohol mať zmysel. Ľudia na ulici majú časti prerušené najzákladnejšie vzťahy s rodinou, deťmi, rodičmi, manželmi, žijú v izolovanosti,“ vysvetlila. Podľa Beňovej je na zlepšenie situácie potrebné aj odstránenie predsudkov voči ľuďom bez domova, zvýšenie informovanosti a výskumná činnosť o bezdomovectve.
SITA