Prvá povojnová menová reforma sa konala v roku 1945

Bratislava 1. novembra (TASR) - V nedeľu 1. novembra uplynie 70 rokov od vyhlásenia prvej povojnovej menovej reformy na území bývalej Československej republiky (ČSR). Jej poslaním bolo vyriešiť v roku 1945 otázku jednotného obeživa na území obnoveného štátu.


Dôvody na obnovu meny boli logické, výmena peňazí bola nevyhnutná. Po druhej svetovej vojne existovalo v Československu niekoľko mien – protektorátne a slovenské koruny, nemecké marky, maďarské pengő, poľské zloté. S prechodom sovietskych vojsk súvisela občasná platnosť ruských rubľov a ich násobkov - červoncov. Na území oslobodenom od Wehrmachtu sa postupne dostávali do obehu aj takzvané partizánske peniaze alebo československé poukážky, ktoré tlačili v sovietskej Moskve a plnili úlohu dočasného, už československého platidla na budúcom znovuzjednotenom území.

Hlavným cieľom reformy bolo splynutie koruny protektorátnej (K) a koruny slovenskej (Ks) do novej koruny československej (Kčs) v pomere 1:1 a zastavenie používania ostatných platidiel.

Menová reforma v povojnovom Československu sa realizovala na základe dekrétu prezidenta ČSR Edvarda Beneša z 20. októbra 1945. Právny predpis stanovil, že 1. novembra 1945 sa na území ČSR stala menovou jednotkou opäť koruna československá. Bola vyhlásená výmena peňazí. Prestali platiť všetky staré papierové platidlá. Banky, pošty, sporiteľne a všetky výmenné miesta počas výmeny peňazí strážila polícia a vojaci.

Na novej československej mene pracovala ešte počas vojny exilová vláda v Londýne v Spojenom kráľovstve, rátala s ňou ale aj Gottwaldova skupina v moskovskom exile vo Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Londýnska exilová vláda sa postarala o to, aby sa v povojnovom Československu prekonalo menové provizórium čo najskôr. Už v rokoch 1943 a 1944 boli v Spojenom kráľovstve vytlačené papierové peniaze pre budúce Československo. Osobitná tlačiareň na výrobu papierových platidiel dodala 376 miliónov štátoviek s celkovou nominálnou hodnotou 24,8 miliardy korún československých. Ešte v roku 1943 sa peniaze začali prevážať do podzemných krytov neďaleko britského Bristolu, kde zostali do konca vojny. Zaujímavosťou je, že na nich nebol uvedený rok vzniku. Exilová vláda totiž nechala tlačiť peniaze pre štát, o ktorom nevedela, kedy vznikne. Predstavitelia československej vlády v Spojenom kráľovstve taktiež podpísali dohodu o vstupe krajiny do Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB).

Z plánov exilovej vlády v Londýne sa realizovalo iba máločo. Po víťazstve komunistov vo voľbách v roku 1946 sa povojnové Československo začalo orientovať na ZSSR a v priebehu niekoľkých rokov prevzalo sovietsky model socializmu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR