Prvá pôstna nedeľa sa nazýva Invocavit

Foto:


BRATISLAVA 20. februára (WEBNOVINY) - Prvá pôstna nedeľa v tomto roku pripadá na 21. februára. Táto pôstna nedeľa môže byť v závislosti od termínu Veľkonočnej nedele kedykoľvek v časovom rozhraní od 8. februára do 14. marca. Posledná, šiesta pôstna nedeľa - Kvetná, môže mať termín od 15. marca až do 18. apríla.

Prvá pôstna nedeľa sa nazýva Invocavit. Názov je odvodený od biblického textu Povolal ma... V niektorých častiach Slovenska sa nazýva i Čiernou. Pomenovanie je odvodené od najrozšírenejšej čiernej farby ženského odevu a šatiek, ktoré sa nosia v pôste. Na Popolcovú stredu odkladajú totiž aj v súčasnosti mnohé veriace ženy, hlavne na vidieku, oblečenie pestrejších farieb. Na znak pokánia a zármutku z blížiaceho sa utrpenia Ježiša Krista, nosia počas 40-dňového pôstu smútočné šaty, ktoré mnohé odložia až na Bielu sobotu.

Čiernej alebo tmavofialovej farby je v kostoloch aj oltárne rúcho. Evanjelickí duchovní nenosia v pôste biele kamže, majú počas Služieb Božích len čierne luteráky.

Prvá pôstna nedeľa je časom, keď sa veriaci hlbšie zamýšľajú nad vykupiteľským dielom Ježiša Krista a jeho utrpením. Sústreďujú sa na modlitby, pôst, zmierenie a almužny. Aj keď sa v evanjelickej cirkvi nevzťahujú na postenie také striktné a prísne predpisy ako u katolíkov, aj viacerí protestanti sa dobrovoľne zriekajú niektorých druhov jedál, najmä mäsových. Mnohí vynechávajú aj alkohol a podobne ako iní kresťania, vyjadrujú rôznymi formami podpory svoju snahu pomáhať núdznym a odkázaným.

Prvá pôstna nedeľa má v ľudovej tradícii v niektorých regiónoch aj názov vrecová. Nazýva sa tak podľa starších obyčají, keď si v minulosti niektorí ľudia obliekali bezprostredne po Popolcovej strede dávne oblečenie kajúcnikov - vrecovinu, preto je tento štvrtok miestne nazývaný tiež vrecovým. Známe sú aj ďalšie ľudové názvy prvej pôstnej nedele. Dnes už pomerne málo rozšíreným pomenovaním je klíčiková nedeľa. V západnejších častiach Slovenska a v Česku ju nazývajú aj pučálkovou. Na vidieku mnohí ľudia dodnes konzumujú vo vode naklíčený neomastený nasucho opražený hrach s medom. Na západe Slovenska a v susednom Česku poznajú prvú pôstnu nedeľu i pod označením líščia. Mamičky pečú pre deti špeciálne pôstne praclíky, ktoré na stužkách zvyknú rozvešať na vetvičky stromov v záhrade a deťom vysvetľujú, že za praclíkovou úrodou na stromoch je tetka líška, ktorá sa o bizarnú výzdobu haluzí postarala pre ich predjarnú radosť a potešenie.

SITA