Prvá partizánska brigáda J. Žižku operovala v okolí rieky Morava

Bratislava 25. júla (TASR) – Operačné úlohy mnohých partizánskych oddielov a skupín v Slovenskom národnom povstaní presahovali hranice vtedajšieho slovenského štátu. Jednou z takýchto skupín bola 1. Československá partizánska brigáda Jána Žižku, ktorá mala po svojom vzniku pomáhať aj odbojovému hnutiu za riekou Morava.


V jednotke nej pôsobil aj poručík Vladimír Žalman, ktorý svoje spomienky zhrnul vo výpovedi pre dokumentovanie udalostí druhej svetovej vojny. Výpoveď je súčasťou archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave.

„Cestovali sme cez Zliechov, Fačkov, Valaskú Belú a Uhrovec, všade sme zakladali národné výbory a organizovali partizánov. Ja som mal po čase k dispozícii celú rotu, s ktorou som previedol mnoho bojových akcií. V tejto rote boli všetko chlapci mladí a odhodlaní,“ spomína si veliteľ Žalman. Dodáva, že pri jednej akcii na Machnáči rozprášili skupinu viac ako 160 nepriateľských vojakov a od tej doby Nemci mali strach z Machnáča a hovorilo sa, že tam každý strom strieľa.

Neskôr sa skupina usadila na Inovci a tam podnikala bojové akcie do okolia Piešťan, Nitry a Topoľčian. V novembri 1944 ich však obkľúčila mnohonásobná nepriateľská presila, ale podarilo sa im uniknúť. Jednotka sa však rozpadla na menšie skupiny.

Koncom augusta 1944 bola v Sklabini vysadená 21-členná organizátorská skupina pod vedením J. Ušiaka a bolo v nej aj 14 Slovákov. Po spojení sa viacerými príslušníkmi partizánskej brigády M. R. Štefánika sa rozrástla na 90 členov.

Cez Rajec sa oddiel presunul do obcí Štiavnik a Papradno, kde sa dočasne usadil a vykonával odbojovú činnosť, odzbrojoval žandárske stanice a prevádzal železničné diverzie. Počas presunu naberal nových členov, takže na konci septembra 1944 bola vytvorená brigáda s názvom Prvá čs. partizánska brigáda Jána Žižku, ktorá mala už približne 300 príslušníkov.

Brigáda sa snažila prejsť na Moravu, musela však neustále odrážať nápor nemeckých jednotiek, ktoré strážili hranice. Podarilo sa to však len polovici príslušníkov, ostatní ostali na Slovensku a prerozdelili sa do iných brigád či oddielov. Príslušníci brigády na Morave boli veľkou pomocou pre české povstalecké jednotky.

Štáb rozprestrel sieť menších jednotiek na území okolo Valašského Meziříčí a Vsetína, začal naberať členov a podnikať bojové akcie. Nacisti sa neustále snažili o likvidáciu brigády, pri jednom zásahu bol zranený aj veliteľ Ušiak, ktorý sa v bezvýchodiskovej situácii sám zastrelil. V novembri 1944 sa nacistom podarilo brigádu takmer rozbiť – zabili a zajali množstvo jej členov, vypaľovali lesné úkryty.

Malý zvyšok oddielu na čele s D. Murzinom však už v decembri 1944 zreorganizoval protifašistickú činnosť a s pomocou domácich odbojárov a utečencov z koncentračných táborov vybudovali znovu 1. čs. partizánsku brigádu Jána Žižku, na čele s Murzinom. Vo februári 1945 zriadila brigáda štyri oddiely spolu s takmer 900 príslušníkmi, všetky oddiely pôsobili na Morave a významne sa zasadili o rozvoj protifašistického hnutia.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR