![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Utorok 4.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Kazimír
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
18. septembra 2019
Prvá dáma židovského divadla Ida Kamińská sa narodila pred 120 rokmi
Na archívnej snímke herci Ida Kamińska a Jozef Kroner.
Zdieľať

Ida Kamińska sa narodila 18. septembra 1899 (niektoré zdroje uvádzajú aj 4. septembra 1899) v ukrajinskej Odese na brehu Čierneho mora počas turné svojich rodičov, známych poľských divadelníkov hrajúcich v jazyku jidiš. Život herečky sa pre ňu začal skoro – prvýkrát stála na doskách varšavského divadla Jardin deHiwer už keď mala päť rokov. Svoju prvú filmovú úlohu vytvorila v roku 1912 v snímke Mirele Efros (réžia Andrzej Marek), kde si zahrala spolu s matkou a so sestrou. Jej matka Ester Rachel Kamińská sa nazývala matkou židovského divadla.
Po prvej svetovej vojne sa stala Ida Kamińská jednou z kľúčových osobností zlatého veku jidiš divadla v Poľsku. Spoluzakladala varšavské židovské divadlo a pod jej vedením vzniklo niekoľko ďalších divadelných súborov, ktoré uvádzali v jazyku jidiš svetové ruské, francúzske a anglické drámy.
V roku 1921 založila v Poľsku, kde vyrastala, Divadlo Idy Kamińskej a prekladala, adaptovala a režírovala hry, v ktorých aj účinkovala. V rokoch 1924 – 28 viedla so svojim prvým manželom Zygmuntom Turkowom Varšavské židovské umelecké divadlo.
Holokaust prežila s rodinou a divadelným súborom vo vtedajšom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). V Ľvove viedla Štátne židovské divadlo.
Spočiatku rešpektovaní utečenci sa dostali neskôr do problémov so sovietskou komunistickou mocou a hoci Ide Kamińskej dovolili vrátiť sa po vojne do Poľska, jej dcéru s rodinou zadržali v pracovnom tábore a rodina sa opäť spojila až o niekoľko rokov po uvoľnení pomerov po smrti Stalina v roku 1953.
Po návrate do Poľska viedla Ida Kamińská v rokoch 1949 až 1953 Židovské divadlo v Lodži, potom Dolnosliezske židovské divadlo vo Vroclavi (1953-1955) a následne v rokoch 1955 až 1968 Židovské divadlo vo Varšave.
V roku 1968 emigrovala v dôsledku antisemitských nepokojov najskôr do Viedne, potom do Izraela, aby sa napokon usadila v New Yorku, kde sa neúspešne pokúšala založiť židovské divadlo.
Pre filmových divákov na Slovensku sa stala známou vďaka úlohe majiteľky galantérie vo filme Obchod na korze režisérskej dvojice Ján Kadár - Elmar Klos. O postave vdovy Rozálie Lautmanovej mala spočiatku Kamińska odlišné predstavy než režiséri, dokonca bola rozhodnutá ju odmietnuť. Napokon však pristala. Veľmi dobre a priateľsky vychádzala so svojim hereckým partnerom, vtedy len 39-ročným Jozefom Kronerom, ktorý hral arizátora Tóna Brtka. Film sa okrem iného nakrúcal na námestí v Sabinove. V USA sa dočkal premiéry 24. januára 1966 a v tom istom roku získal aj prestížneho Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
Ida Kamińská bola rok na to nominovaná na Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. Cenu napokon získala Liz Taylorová za úlohu Marthy vo filme Kto sa bojí Virgienie Woolfovej?
Obchod na korze napokon skončil v trezore a okupácia v roku 1968 ukončila aj spoluprácu Kadára a Klosa. Ján Kadár emigroval do USA a práve v jeho filme Anjel Levine z roku 1970 vytvorila Ida Kamińská svoju poslednú rolu na striebornom plátne.
Ida Kamińská - jedna z najvýznamnejších herečiek poľského židovského divadla - zomrela v New Yorku 21. mája 1980 vo veku 80 rokov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR