Prvá celoštátna spartakiáda sa uskutočnila pred 60 rokmi

Praha/Bratislava 23. júna (TASR) - Pred 60 rokmi 23. júna 1955 sa v Prahe na Strahovskom štadióne začala prvá celoštátna spartakiáda - označovaná v súčasnosti za jednu z najväčších propagandistických akcií Komunistickej strany Československa (KSČ) v 50. rokoch 20. storočia.


Spartakiádne hnutie má však svoje korene ešte v 20. rokoch 20. storočia. Z dostupných historických materiálov vyplýva, že slovo spartakiáda vymyslel v roku 1921 český telovýchovný funkcionár a novinár Jiří František Chaloupecký, ktorý sa nechal inšpirovať vodcom vzbury rímskych otrokov Spartakom. Pôvodne to bol názov pre vystúpenie Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, ktoré sa uskutočnilo v spomínanom roku v Prahe. Spartakiáda mala nadviazať na akcie známe pod názvom sokolské zlety, sokolské hnutie v bývalom Československu bolo už v roku 1955 zakázané.

Prvá celoštátna spartakiáda bola vyvrcholením osláv 10. výročia oslobodenia republiky po druhej svetovej vojne a z rozhodnutia najvyšších straníckych orgánov sa mohla uskutočniť až po tom, keď sa v Československu skončila zimná športová sezóna.

KSČ schválila pre toto podujatie rozpočet vo výške 45 miliónov Kčs a záležitosti s ním spojené riešila na 12 zasadnutiach politbyra - užšieho orgánu politického vedenia strany.

Skupinové vystúpenia cvičencov mali ideologický charakter a ich úlohou bolo symbolicky vyjadrovať napríklad dosiahnutý stupeň jednoty robotníckej triedy, prípadne mali byť výrazom lásky, vďačnosti a vernosti Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Prvé nácviky sa začali v roku 1954, problém bol s robotníkmi, ktorí nie vždy prejavili ochotu zapojiť sa do hromadných cvičení. Prvá okresná spartakiáda sa uskutočnila 1. mája 1954 v Štúrove na Slovensku. Po okresných spartakiádach nasledovali krajské spartakiády a napokon prišli na rad vystúpenia na Strahovskom štadióne v hlavnom meste Československa, kam sa podľa vtedajšej propagandy dostali iba tí najlepší.

Na prvej celoštátnej spartakiáde vystúpilo približne 30.000 cvičencov zo Slovenska, na druhej už 274.800 cvičencov. Ďalšie spartakiády sa uskutočnili resp. boli naplánované vždy po piatich rokoch - na roky 1960, 1965, 1970, 1975, 1980, 1985 až do roku 1990. Z rozhodnutia najvyšších straníckych orgánov bola spartakiáda zrušená v roku 1970. Objavili sa obavy, že by sa táto telovýchovná akcia mohla dva roky po auguste 1968 zmeniť na demonštráciu proti vtedajšiemu režimu. Posledná spartakiáda naplánovaná na rok 1990 sa uskutočnila už pod názvom Telovýchovné slávnosti a zo Slovenska sa jej zúčastnili starší žiaci, žiačky, dorastenky aj ženy.

Na organizovanie spartakiád neexistuje ani v súčasnosti rovnaký názor. Časť ľudí v nich vidí propagandistický nástroj totalitnej moci, časť hovorí o výbornom organizovaní voľného času a poukazuje aj na výhody cvičenia pre zdravie človeka a na nadväzovane nových priateľstiev. Nájdu sa aj pamätníci, ktorí nezabudnú podotknúť, že v roku po spartakiáde sa v Československu zakaždým zvýšila pôrodnosť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR