Prozaik a esejista Ján Johanides bol majstrom slova

Šaľa/Bratislava 5.júna (TASR) – Prozaik a esejista Ján Johanides bol majstrom slova s novátorskou odvahou. V utorok uplynie desať rokov od jeho úmrtia.


Ján Johanides sa narodil 18. augusta 1934 v Dolnom Kubíne. Študoval históriu, dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, ale v treťom ročníku zo štúdií odišiel bez ich ukončenia. Krátko pracoval ako podnikový psychológ v závode Tesla v Nižnej na Orave, ako referent vo Zväze slovenských spisovateľov v Bratislave, ako osvetový pracovník Mestského domu kultúry v Bratislave.

Johanidesovo dielo hodnotí kritika veľmi pozitívne. V strede jeho záujmu boli problémy ľudskej osamelosti, úzkosti, strachu a viny. Pátral po ich príčinách, zakorenených hlboko v podvedomí človeka, aby tak našiel pozitívne východisko pre ďalší život. Už prvými dielami sa začínajúci autor predstavil ako výrazná spisovateľská osobnosť s novátorskou odvahou. Do jeho prvého tvorivého obdobia patria tri knihy z rokov 1963–1966: Súkromie, Podstata kameňolomu a Nie. Inšpiroval sa v nich vtedajšími literárnymi a filozofickými prúdmi, existencializmom, francúzskym novým románom. Práve úsilím o originálny autorský rukopis sa Johanidesova próza Súkromie ocitla aj v blízkosti debutov prozaikov Vincenta Šikulu, Rudolfa Slobodu a Pavla Vilikovského. Po vydaní novely Nie nasledoval zákaz publikovania.

Po viac ako desaťročnej nútenej odmlke sa do literatúry vrátil v roku 1978 dielom Nepriznané vrany, v ktorom sa už ako zrelá osobnosť vyjadroval k spoločensky závažným témam a problémom súčasného sveta a človeka. Protestoval proti znečisťovaniu životného prostredia a amorálnosti zatajovania skutočnej pravdy o ňom. Kriticky sa vyrovnával aj s narastajúcim malomeštiactvom a konzumným spôsobom života v Balade o vkladnej knižke. V historickom románe Marek koniar a uhorský pápež čerpal námet zo začiatku 16. storočia.

Odmietavé stanovisko k akémukoľvek násiliu a intolerancii vyjadril v próze Slony v Mauthausene. Medzi jeho ďalšie známe prózy patria: Najsmutnejšia oravská balada, Previesť cez most, Zločin plachej lesbičky, Holomráz, Krik drozdov pred spaním, Kocúr a zimný človek, Trestajúci zločin, Dívaj sa do modrých očí Londýna (ocenené Prémiou P.E.N klubu).

Johanidesovu tvorbu prekladali do viacerých cudzích jazykov, získal za ňu mnoho ocenení, okrem iných Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ a Cenu Dominika Tatarku, obidve v roku 2002 za knihu Nepriestrelná žena.

Od roku 1972 žil v Šali, kde 5. júna 2008 zomrel vo veku 73 rokov.

Cena Jána Johanidesa sa udeľuje od roku 2010. Jej cieľom je uctiť si pamiatku spisovateľa a zároveň podporiť mladých autorov.

V roku 2014 v bratislavskom Zichyho paláci uviedli do života prvý diel jeho súborného diela, ktorý obsahoval prózy Súkromie (1963), Podstata kameňolomu (1965) a Nie (1966). K nedožitému 80. výročiu narodenia spisovateľa ho pripravilo vydavateľstvo KK Bagala.

Meno prozaika nesie aj Mestská knižnica Jána Johanidesa v Šali.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR