|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. marca 2014
Protivládne nepokoje na Ukrajine majú už 102 obetí
Vojak na obrnenom transportéri sa presúva v konvoji vojenských vozidiel na ceste z krymského Sevastopolu do Simferopolu 10. marca 2014.
Zdieľať
Vojak na obrnenom transportéri sa presúva v konvoji vojenských vozidiel na ceste z krymského Sevastopolu do Simferopolu 10. marca 2014. Foto: TASR/AP
Kyjev 13. marca (TASR) - Počet obetí protivládnych nepokojov na Ukrajine stúpol na 102 po tom, ako svojim vážnym zraneniam podľahli ďalší dvaja ľudia: mladá žena z Ľvova a muž, ktorého s ťažkými zraneniami previezli na liečenie do Poľska. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN.Zvýšenie počtu obetí protivládnych nepokojov potvrdilo aj ministerstvo zdravotníctva Ukrajiny, ktoré spresnilo, že ide o bilanciu od 30. novembra 2013.
Nový ukrajinský minister zdravotníctva Oleh Musyj pred niekoľkými dňami uviedol, že ťažko zranených je 15 ľudí.
Celkovo je v kyjevských nemocniciach ešte stále hospitalizovaných 179 zranených.
Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej dohody zablokuje dovoz ukrajinských výrobkov do Ruska.
V decembri sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom.
Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákonov obmedzujúcich možnosti občanov protestovať. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.
Mohutné protivládne nepokoje v Kyjeve vypukli znova 18. februára, keď sa dav demonštrantov vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.
Potýčky s policajtmi a provládnymi provakatérmi
Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi. Potýčky v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým na sebaobranu vydali aj ostrú muníciu.
Výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004.
Krátko nato však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev, či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR