|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 26.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Štefan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. decembra 2010
Protimonopolné úrady sú proti predpisom EÚ o mlieku
Predsedovia európskych protimonopolných úradov nesúhlasia s kolektívnym dojednávaním zmluvných podmienok medzi výrobcami a spracovateľmi mlieka. Ako ...
Zdieľať
Ilusgtračné foto: SITA/AP Photo/Matthias RietschelBRATISLAVA 14. decembra (WEBNOVINY) - Predsedovia európskych protimonopolných úradov nesúhlasia s kolektívnym dojednávaním zmluvných podmienok medzi výrobcami a spracovateľmi mlieka. Ako informoval hovorca Protimonopolného úradu SR Vladimír Ferko, šéfovia protimonopolných úradov dôrazne varujú pred akýmkoľvek legislatívnym návrhom, ktorý by umožňoval producentom mlieka spoločne určovať ceny mlieka bez adekvátnych obmedzení, ktoré by vychádzali z referencií relevantných trhov, bez toho, aby takéto formy spolupráce medzi poľnohospodárskymi združeniami akýmkoľvek spôsobom podporovali ekonomickú efektívnosť.
Európska komisia (EK) začiatkom decembra prijala návrh o zmluvných vzťahoch v mliekarenskom sektore, ktorého cieľom je posilniť postavenie výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov pri vyjednávaní so spracovateľmi mlieka a zabezpečiť do budúcnosti stabilitu v tomto sektore. EK v materiáli zaviedla možnosť kolektívneho dojednávania zmluvných podmienok prostredníctvom organizácií výrobcov tak, aby bola vyjednávacia pozícia výrobcov mlieka voči veľkým spracovateľom vyvážená a aby zostala zachovaná hospodárska súťaž. Opatrenia budú platné do konca roku 2020 s tým, že počas tohto obdobia ich EK dvakrát preskúma.
Ako uviedol Ferko, súťažné orgány vykonali hĺbkovú analýzu, týkajúcu sa dôvodov mliečnej krízy a interakcie medzi súťažnými pravidlami a Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Dospeli k záveru, že súťažné pravidlá poskytujú farmárom dostatočný právny rámec pre rozvoj udržateľných foriem spolupráce a posilňovania ich vyjednávacej sily, pričom sa zachovajú ich stimuly byť efektívnejší, inovatívnejší a lepšie vybavení čeliť konkurencii v rámci EÚ aj mimo nej.
"Pri absencii akejkoľvek štrukturálnej reorganizácie sektoru producentov mlieka, cieľom ktorej by bolo zvýšenie ekonomickej efektívnosti, akákoľvek takáto legislatívna iniciatíva by nevyhnutne redukovala ekonomickú motiváciu producentov mlieka rozvíjať sa," varujú predsedovia protimonopolných úradov. "Pritom sa zároveň prehĺbi konkurenčné znevýhodnenie malých a stredných podnikateľov a lokálnych spracovateľov mlieka, ktorých schopnosť prejsť k alternatívnym a lacnejším zdrojom dodávok zostane oveľa viac obmedzená ako v prípade nadnárodných mliekarní," zhodli sa.
Ako PMÚ a jeho európske náprotivky zdôrazňujú, každá takáto legislatívna iniciatíva môže prinútiť väčšie mliekarne a maloobchodníkov, aby hľadali konkurenčnejšie ceny mimo už existujúcich oblastí zberu mlieka. Tým sa podľa nich zhorší regionálna a štrukturálna nerovnováha v rámci dodávateľského reťazca, keďže v niektorých oblastiach sa zníži dopyt a narastú prebytky v produkcii mlieka. Ďalším dôsledkom bude zvýšenie marginálnych nákladov výroby mlieka na úrovni jednotlivých firiem. To môže viesť až k nárastu cien mnohých mliečnych výrobkov, čo výrazne poškodí konečných spotrebiteľov, najmä rodiny s nízkymi príjmami, ktorých dopyt po týchto výrobkoch je relatívne nepružný.
Akékoľvek opatrenie, oprávňujúce organizácie výrobcov mlieka spoločne stanovovať ceny mlieka by podľa protimonopolných orgánov rozkolísalo rovnováhu vyjednávacej sily v prospech jednej kategórie hráčov na trhu. Tým by vzniklo riziko poškodenia rovnováhy obchodných vzťahov v rámci dodávateľského reťazca. Zároveň by sa vytvoril zásadný precedens pre ostatné poľnohospodárske sektory a narušený by bol tiež základný cieľ reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým je podpora konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho sektora z dlhodobého hľadiska a podpora jeho stimulov na inováciu.
Podľa vyjadrenia komisára EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Daciana Ciolosa bolo cieľom komisie pri predkladaní týchto návrhov predovšetkým poučiť sa z minuloročnej krízy na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. Zmeny, ktoré komisia prijala, alebo ešte pripravuje, v rámci rokovaní o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa jeho slov zásadným spôsobom pomôžu mliekarenskému sektoru pripraviť sa na zmenu v súvislosti so zrušením mliečnych kvót a prechodu k trhovo orientovanejšiemu fungovaniu.
Schválený návrh obsahuje ustanovenie o nepovinných písomných zmluvách medzi výrobcami a spracovateľmi mlieka, ktoré sa majú vypracovať pred dodaním tovaru a mali by obsahovať údaje o cene, harmonograme a objeme dodávok a ich trvaní. Členské štáty môžu na svojom území vyžadovať povinné uzavretie takýchto zmlúv. Aby sa zohľadnila osobitosť družstiev, nemusia uzatvárať zmluvy, ak ich stanovy zahŕňajú prvky s podobným účinkom. Aby sa vyvážila vyjednávacia sila v rámci dodávateľského reťazca, návrh umožňuje poľnohospodárom kolektívne vyjednávať o zmluvách prostredníctvom organizácií výrobcov. Vďaka príslušným obmedzeniam objemu, ktoré sú predmetom tohto vyjednávania, budú mať poľnohospodári rovnaké podmienky ako veľké mliekarne a zároveň sa zachová primeraná úroveň hospodárskej súťaže v rámci dodávok surového mlieka. Obmedzenia sú stanovené na 3,5 % výroby v celej EÚ a na 33 % vnútroštátnej výroby, pričom sa poskytujú osobitné záruky, aby sa zabránilo vážnym škodám, predovšetkým v prípade malých a stredných podnikateľov.
Európska komisia (EK) začiatkom decembra prijala návrh o zmluvných vzťahoch v mliekarenskom sektore, ktorého cieľom je posilniť postavenie výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov pri vyjednávaní so spracovateľmi mlieka a zabezpečiť do budúcnosti stabilitu v tomto sektore. EK v materiáli zaviedla možnosť kolektívneho dojednávania zmluvných podmienok prostredníctvom organizácií výrobcov tak, aby bola vyjednávacia pozícia výrobcov mlieka voči veľkým spracovateľom vyvážená a aby zostala zachovaná hospodárska súťaž. Opatrenia budú platné do konca roku 2020 s tým, že počas tohto obdobia ich EK dvakrát preskúma.
Ako uviedol Ferko, súťažné orgány vykonali hĺbkovú analýzu, týkajúcu sa dôvodov mliečnej krízy a interakcie medzi súťažnými pravidlami a Spoločnou poľnohospodárskou politikou. Dospeli k záveru, že súťažné pravidlá poskytujú farmárom dostatočný právny rámec pre rozvoj udržateľných foriem spolupráce a posilňovania ich vyjednávacej sily, pričom sa zachovajú ich stimuly byť efektívnejší, inovatívnejší a lepšie vybavení čeliť konkurencii v rámci EÚ aj mimo nej.
"Pri absencii akejkoľvek štrukturálnej reorganizácie sektoru producentov mlieka, cieľom ktorej by bolo zvýšenie ekonomickej efektívnosti, akákoľvek takáto legislatívna iniciatíva by nevyhnutne redukovala ekonomickú motiváciu producentov mlieka rozvíjať sa," varujú predsedovia protimonopolných úradov. "Pritom sa zároveň prehĺbi konkurenčné znevýhodnenie malých a stredných podnikateľov a lokálnych spracovateľov mlieka, ktorých schopnosť prejsť k alternatívnym a lacnejším zdrojom dodávok zostane oveľa viac obmedzená ako v prípade nadnárodných mliekarní," zhodli sa.
Ako PMÚ a jeho európske náprotivky zdôrazňujú, každá takáto legislatívna iniciatíva môže prinútiť väčšie mliekarne a maloobchodníkov, aby hľadali konkurenčnejšie ceny mimo už existujúcich oblastí zberu mlieka. Tým sa podľa nich zhorší regionálna a štrukturálna nerovnováha v rámci dodávateľského reťazca, keďže v niektorých oblastiach sa zníži dopyt a narastú prebytky v produkcii mlieka. Ďalším dôsledkom bude zvýšenie marginálnych nákladov výroby mlieka na úrovni jednotlivých firiem. To môže viesť až k nárastu cien mnohých mliečnych výrobkov, čo výrazne poškodí konečných spotrebiteľov, najmä rodiny s nízkymi príjmami, ktorých dopyt po týchto výrobkoch je relatívne nepružný.
Akékoľvek opatrenie, oprávňujúce organizácie výrobcov mlieka spoločne stanovovať ceny mlieka by podľa protimonopolných orgánov rozkolísalo rovnováhu vyjednávacej sily v prospech jednej kategórie hráčov na trhu. Tým by vzniklo riziko poškodenia rovnováhy obchodných vzťahov v rámci dodávateľského reťazca. Zároveň by sa vytvoril zásadný precedens pre ostatné poľnohospodárske sektory a narušený by bol tiež základný cieľ reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým je podpora konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho sektora z dlhodobého hľadiska a podpora jeho stimulov na inováciu.
Podľa vyjadrenia komisára EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Daciana Ciolosa bolo cieľom komisie pri predkladaní týchto návrhov predovšetkým poučiť sa z minuloročnej krízy na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. Zmeny, ktoré komisia prijala, alebo ešte pripravuje, v rámci rokovaní o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa jeho slov zásadným spôsobom pomôžu mliekarenskému sektoru pripraviť sa na zmenu v súvislosti so zrušením mliečnych kvót a prechodu k trhovo orientovanejšiemu fungovaniu.
Schválený návrh obsahuje ustanovenie o nepovinných písomných zmluvách medzi výrobcami a spracovateľmi mlieka, ktoré sa majú vypracovať pred dodaním tovaru a mali by obsahovať údaje o cene, harmonograme a objeme dodávok a ich trvaní. Členské štáty môžu na svojom území vyžadovať povinné uzavretie takýchto zmlúv. Aby sa zohľadnila osobitosť družstiev, nemusia uzatvárať zmluvy, ak ich stanovy zahŕňajú prvky s podobným účinkom. Aby sa vyvážila vyjednávacia sila v rámci dodávateľského reťazca, návrh umožňuje poľnohospodárom kolektívne vyjednávať o zmluvách prostredníctvom organizácií výrobcov. Vďaka príslušným obmedzeniam objemu, ktoré sú predmetom tohto vyjednávania, budú mať poľnohospodári rovnaké podmienky ako veľké mliekarne a zároveň sa zachová primeraná úroveň hospodárskej súťaže v rámci dodávok surového mlieka. Obmedzenia sú stanovené na 3,5 % výroby v celej EÚ a na 33 % vnútroštátnej výroby, pričom sa poskytujú osobitné záruky, aby sa zabránilo vážnym škodám, predovšetkým v prípade malých a stredných podnikateľov.