Protifašistickí bojovníci sú proti buste Ďurčanského

Foto: militaryphotos.netBRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) - Predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár v mene viac ako dvadsaťdvatisíc členov, bojovníkov, priaznivcov a sympatizantov zväzu žiada predstaviteľov samosprávy Rajca, aby pre pamiatku spoluobčanov, ktorí zahynuli a trpeli v zápase za slobodu, prehodnotili rozhodnutie odhaliť sochu Ferdinanda Ďurčanského na Námestí Slovenského národného povstania v meste. "Váš výber odhaliť sochu Ferdinandovi Ďurčanskému považujeme za veľmi kontroverzný a neadekvátny. Ferdinand Ďurčanský bol architektom prvých rokov samostatného Slovenského štátu, v mnohom tvoril radikálny fašistický charakter jeho režimu, protižidovskú ideológiu, zákony a prax," napísal v liste predstaviteľom samosprávy Sečkár. Podľa neho svojou činnosťou a radikálnym prístupom v mnohom určil do budúcnosti nedemokratický charakter prvej Slovenskej republiky, pripravil priestor pre deportácie spoluobčanov a navyše neváhal sa sám, spolu so svojou rodinou aktívne podieľať na arizácii židovského majetku. "Odhalenie sochy Ferdinandovi Ďurčanskému na Námestí Slovenského národného povstania je urážkou všetkých občanov, ktorí sa v povstaní postavili proti fašistickému režimu, bojovali za hodnoty demokracie, mieru a slobody," zdôraznil v liste Sečkár. Oslavovanie tak kontroverznej osoby akou bol Ferdinand Ďurčanský je podľa neho výsmechom všetkým obyvateľom Rajca a Rajeckej doliny, ktorí položili svoje životy v boji proti fašizmu.

Busta Ďurčanského už stojí na Námestí SNP pred renesančnou budovou Mestského múzea v Rajci a čaká na odhalenie. Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto ho na pokyn Adolfa Hitlera odvolali. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 ho v neprítomnosti odsúdil Národný súd na trest smrti ako vojnového zločinca. K zmene tohto rozsudku, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nikdy nedošlo.