Protichrípková panika

To všetko sú reakcie na informáciu, že vtáčiu chrípku, ktorej vírus môže byť pre človeka smr-teľný, odhalili po vlaňajších prípadoch z Ázie aj v Turecku, Rumunsku a tento týždeň dokonca v Grécku.
Zhánke po protichrípkových liekoch už podľahlo i ťesko. Ide o lieky, ktorých účinok na človeka je pri vtáčej chrípke prinaj-menej sporný. Napriek tomu tamojšia vláda - podobne mnoho ďalších vo svete - stihla nakúpiť 600-tisíc balení. Slovenská vláda bude o liekoch rokovať až o týždeň a plán, ako bojovať proti prípadnej chrípkovej pandémii, ešte len tvorí. Podľa hovorcu ministerstva zdravotníctva Karola Farkašovského je to v poriadku. „Sú aj iné štáty, ktoré o tom rozhodujú iba teraz. Napríklad Poľsko, Maďarsko, Rakúsko a Lotyšsko.“
Informácie o tom, či je okrem protichrípkovej vakcíny potrebné prijímať aj proti-chrípkové lieky, sa rozchádzajú. „ŕudí treba hlavne upokojiť, že vtáčia chrípka im nehrozí, lebo je pre nich nákazlivá naozaj minimálne,“ dodáva praktický lekár Peter Lipták.   

Predzásobovať sa liekmi je zbytočné

Hoci overené prípravky proti vtáčej chrípke ešte neexistujú, v mnohých štátoch sa už ľudia bezhlavo predzásobujú obyčajnými protichrípkovými liekmi. Na Slovensku, na rozdiel napríklad od susedného ťeska, je „lieková horúčka“ iba v začiatkoch. Kým v Bratislave ju už cítia mnohé lekárne, v Košiciach zatiaľ vôbec. A dopyt u nás neklesá ani po hydine, ani po hydinových jedlách v reštauráciách.
Ide o lieky, ktoré síce zmierňujú „ľudskú“ chrípku, ale pri vtáčej je ich účinok na človeka prinajmenšom sporný. Napriek tomu mnohé vlády vo svete už dali príkaz na nákupy obrovských množstiev balení. Británia si ich obstarala 15 a Francúzsko 13 miliónov, ťesko 600-tisíc.
Aj Európska komisia predvčerom vyzvala členské štáty zadovážiť si toľko protichrípkových liekov, aby stačili pre štvrtinu populácie. Pre Slovensko to znamená mať zásobu 1,35 milióna dávok.
Slovenská vláda však bude o liekoch rokovať až o týždeň a aj plán, ako bojovať proti prípadnej chrípkovej pandémii, ešte len tvorí. Podľa hovorcu ministerstva zdravotníctva Karola Farkašovského je to v poriadku. „Sú aj iné štáty, ktoré o tom rozhodujú iba teraz. Napríklad Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Lotyšsko aj niektoré väčšie.“ Podľa neho Slovensko má tieto lieky predrokované, a aj tak vraj budú prichádzať až po etapách.
Informácie o tom, či je pre človeka okrem protichrípkovej vakcíny potrebné prijímať aj protichrípkové lieky, sa rozchádzajú. „ŕudí treba hlavne upokojiť, vtáčia chrípka je pre nich nákazlivá minimálne,“ hovorí praktický lekár Peter Lipták. Aj zástupca riaditeľa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv Pavol Gibala zdôrazňuje, že „vtáčia chrípka sa bežných ľudí netýka. Je záležitosťou len úzkeho okruhu, ako chovateľov, veterinárov, colníkov, tých, čo prichádzajú do styku s hydinou a musia bojovať proti prípadnej pandémii.“ Predzásobovanie je zbytočné. „Lebo môžete ochorieť, ale nemusíte.“
Podľa prorektora Trnavskej univerzity, vedúceho virologického laboratória Alexandra Szaboa, sa môžu vírusom nakaziť predovšetkým ľudia geneticky uspôsobení. „Na žalekom východe žije tretina ľudstva, a známych je len 126 prípadov ochorenia, i keď so 60 úmrtiami. Ale ochoreli tí, čo pracovali na farmách. Do rodiny už vírus nezanášali,“ povedal pre TASR.

(ru) 

Vlády možno podcenili situáciu
„Chrípkové vírusy sa menia pred očami. Vznikajú tisícky mutácií. Keby sa jedna dokázala preniesť na človeka, máme problém,“ tvrdí John Oxford, profesor virológie a vedecký riaditeľ britskej spoločnosti Retroscreen Virology. „Táto pravdepodobnosť sa zvyšuje s každým vtákom, ktorý ochorie, a s každým človekom, ktorý s ním príde do styku. Ale plány, čo s tým robiť, mali existovať už dávno. Vlády krajín mali siahnuť do vrecka a kupovať lieky. Aj tie, ktoré sú k dipozícii, by mali zaberať. No najhoršie je, že vlády žiadne lieky nemajú. Podcenili situáciu. Každá krajina by mala mať svoje priority, ale na prvom mieste musí byť zdravie občanov, nie eskapády na Blízkom východe.“ 

(am)