Prominentný sovietsky režisér Bondarčuk sa narodil pred 95 rokmi

Belozerka/Bratislava 25. septembra (TASR) – Sovietsky herec, režisér a scenárista Sergej Fiodorovič Bondarčuk sa narodil 25. septembra 1920 v ukrajinskej Belozerke vo Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Od jeho narodenia uplynie v piatok 95 rokov.


Medzi legendárne filmy prominentného sovietskeho režiséra patrí známa vojnová dráma Osud človeka, nakrútená podľa poviedky spisovateľa Michaila Šolochova. Významným tvorivým počinom Sergeja Bondarčuka bola tiež štvordielna historická epopeja Vojna a mier, ktorý sa považuje za najdrahší sovietsky film.

Sergej Fiodorovič Bondarčuk sa narodil 25. septembra 1920 v Belozerke na Ukrajine, ktorá bola v tom čase súčasťou ZSSR. Otec chcel mať zo syna inžiniera, ten však od detstva prejavoval záujem o herectvo. Napriek nesúhlasu rodiny nastúpil na hereckú školu, ktorú však musel prerušiť pre vstup krajiny do druhej svetovej vojny. V rokoch 1941–1942 slúžil v Divadle Červenej armády v ruskom Groznom a po skončení vojny pokračoval v štúdiu herectva na vysokej škole kinematografie (Vserossijskij Gosudarstvennyj Universitet Kinematografii - VGIK) v ruskej Moskve.

Hereckým debutom a zároveň diplomovou prácou nádejného herca bol film - vojnová dráma Molodaja gvardija (Mladá garda, 1948). Prvý výraznejší úspech prišiel s filmom Taras Ševčenko (Zlomené putá, 1951), za postavu ukrajinského umelca bol Bondarčuk ocenený na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch. Jeho režisérsky debut Suďba čeloveka (Osud človeka, 1959) citlivo zobrazil osudy ľudí, ktorých kruto poznačila druhá svetová vojna. Snímka získala hlavnú cenu Moskovského medzinárodného festivalu.

Geniálnu prácu ako režisér i herec odviedol Sergej Bondarčuk na štvordielnej epopeji Vojna i mir (Vojna a mier, 1965, 1966, 1967), v ktorej stvárnil úlohu Bezuchova. Počas trojročnej práce verne spracoval slávny román Leva Nikolajeviča Tolstoja, nevynechal žiadne epizódy, či už mierové alebo vojnové. Nakrúcania bojových masových scén sa zúčastnilo až 150.000 ľudí. Veľkolepá snímka získala celosvetové uznanie a v roku 1968 aj Oscara ako najlepší cudzojazyčný film.

K ďalším úspešným dielam ruského filmového tvorcu patria snímky ako Waterloo (1970), Ďaďa Váňa (Ujo Váňa, 1970), Oni sražalis za Rodinu (Bojovali za vlasť, 1975) alebo historická dráma Boris Godunov (1986). Jeho dielom, ktoré býva uvedené ako posledné, je snímka Tichý Don, ktorý však Bondarčuk už nedokončil a ktorý diváci videli až v roku 2006 (po jeho úmrtí). Bondarčuk ho začal nakrúcať v 80. rokoch 20. storočia so zahraničnými investormi, firma však zbankrotovala a skonfiškovaný ešte nezostrihaný film skončil v trezore. Našiel a dokončil ho Bondarčukov syn.

Prvou Bondarčukovou manželkou bola herečka Inna Makarova, s ktorou mal dcéru, dnes známu herečku a režisérku. V roku 1959 sa umelec druhýkrát oženil s herečkou Irinou Skobcevovou. Ich deti tiež pokračujú v hereckej tradícii rodičov.

Sergej Fiodorovič Bondarčuk zomrel 20. októbra 1994 v Moskve vo veku 74 rokov. Jeden z najprominentnejších filmových tvorcov sovietskej éry, majster epického filmu, sa natrvalo zapísal do dejín kinematografie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR