|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. októbra 2012
Projekt spoločného ropovodu s Rakúskom čaká, rozhodne vláda
Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom čaká na rozhodnutie slovenskej vlády. Ako uviedla pre agentúru SITA spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ...
Zdieľať
BRATISLAVA 30. októbra (WEBNOVINY) - Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom čaká na rozhodnutie slovenskej vlády.
Ako uviedla pre agentúru SITA spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú za účelom výstavby ropovodu založili firmy Transpetrol a OMV, do konca roka by mala vláda definitívne posúdiť ekonomické a ekologické parametre projektu, ale aj trasu ropovodu.
“Na príprave projektu intenzívne pracujeme v úzkej spolupráci s ministerstvom hospodárstva. Dôležité bude rozhodnutie vlády,“ uviedla firma.
Ropovod môžno pôjde cez Bratislavu alebo Malé Karpaty
V súčasnosti zainteresované strany diskutujú o možných trasách ropovodu aj s dotknutými samosprávami. “Dúfame, že tento proces bude maximálne konštruktívny, objektívny a bude zohľadňovať národohospodársky záujem a význam Slovenska v rámci tranzitných energetických systémov tak, aby sa v rokoch 2015 až 2016 mohol stať projekt ropovodu realitou,“ dodala spoločnosť.
Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát. Je vypracovaných desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor.
“Všetky trasy posudzovali a posudzujú okrem kompetentných orgánov a organizácií aj nezávislé agentúry. Z ich analýz jednoznačne vyplýva, že najvýhodnejšou trasou je najkratšia trasa v rámci tzv. mestského koridoru. Vedie územím Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja. Výhodami tohto trasovania sú minimálna dĺžka trasy a teda aj jej ekonomická efektivita a najmenšie ekologické riziká,“ doplnila firma. Ropovod by už nemal vôbec prechádzať cez Žitný ostrov tak, ako to bolo v pláne ešte v roku 2008.
Získali by možnosť reverzného toku
Prioritou výstavby nového ropovodného prepojenia je maximálna intenzifikácia 440-kilometrovej trasy ropovodu Družba na Slovensku. Niektoré konkurenčné firmy však tvrdia, že nový ropovod s Rakúskom sa vôbec nemusí stavať, keďže sa plánuje rekonštrukcia ropovodu Adria medzi Slovenskom a Maďarskom.
“Prepojením so Schwechatom by sme získali aj možnosť reverzného toku ropy v prípade výpadku dodávok z Ruska. Hlasy o tom, že Družba nie je perspektívna, berieme s veľkou rezervou a vidíme za tým skôr komerčné záujmy rôznych skupín,“ konštatovala spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline.
Dĺžka ropovodného prepojenia by mala predstavovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Náklady na výstavbu odhadlo ministerstvo vo výške od 70 mil. eur do 112 mil. eur. Ropovod by mal byť postavený najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd.
Ako uviedla pre agentúru SITA spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú za účelom výstavby ropovodu založili firmy Transpetrol a OMV, do konca roka by mala vláda definitívne posúdiť ekonomické a ekologické parametre projektu, ale aj trasu ropovodu.
“Na príprave projektu intenzívne pracujeme v úzkej spolupráci s ministerstvom hospodárstva. Dôležité bude rozhodnutie vlády,“ uviedla firma.
Ropovod môžno pôjde cez Bratislavu alebo Malé Karpaty
V súčasnosti zainteresované strany diskutujú o možných trasách ropovodu aj s dotknutými samosprávami. “Dúfame, že tento proces bude maximálne konštruktívny, objektívny a bude zohľadňovať národohospodársky záujem a význam Slovenska v rámci tranzitných energetických systémov tak, aby sa v rokoch 2015 až 2016 mohol stať projekt ropovodu realitou,“ dodala spoločnosť.
Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát. Je vypracovaných desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor.
“Všetky trasy posudzovali a posudzujú okrem kompetentných orgánov a organizácií aj nezávislé agentúry. Z ich analýz jednoznačne vyplýva, že najvýhodnejšou trasou je najkratšia trasa v rámci tzv. mestského koridoru. Vedie územím Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja. Výhodami tohto trasovania sú minimálna dĺžka trasy a teda aj jej ekonomická efektivita a najmenšie ekologické riziká,“ doplnila firma. Ropovod by už nemal vôbec prechádzať cez Žitný ostrov tak, ako to bolo v pláne ešte v roku 2008.
Získali by možnosť reverzného toku
Prioritou výstavby nového ropovodného prepojenia je maximálna intenzifikácia 440-kilometrovej trasy ropovodu Družba na Slovensku. Niektoré konkurenčné firmy však tvrdia, že nový ropovod s Rakúskom sa vôbec nemusí stavať, keďže sa plánuje rekonštrukcia ropovodu Adria medzi Slovenskom a Maďarskom.
“Prepojením so Schwechatom by sme získali aj možnosť reverzného toku ropy v prípade výpadku dodávok z Ruska. Hlasy o tom, že Družba nie je perspektívna, berieme s veľkou rezervou a vidíme za tým skôr komerčné záujmy rôznych skupín,“ konštatovala spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline.
Dĺžka ropovodného prepojenia by mala predstavovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Náklady na výstavbu odhadlo ministerstvo vo výške od 70 mil. eur do 112 mil. eur. Ropovod by mal byť postavený najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby. Na výhodnosti projektu sa zhodli skoro všetky slovenské politické strany. Proti výstavbe sa vyjadrovala len strana Most-Híd.