Progresívne Slovensko bude mať svoj hlas v parlamente. Má ním byť Tomáš Valášek

Jeho politický spolupútnik Miroslav Kollár sa aktuálne k vstupu do niektorej z mimoparlamentných strán vyjadruje opatrnejšie.

Kollár ako prvý vládny poslanec ešte v polovici februára tohto roka ohlásil odchod z koalície a vystúpil zo strany Za ľudí. Kritizoval vládne opatrenia proti pandémii a poukazoval na chýbajúcu sebareflexiu dnes už bývalého premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a vtedajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO). O dva týždne ho nasledoval stranícky kolega Valášek. Ten sa k opusteniu Za ľudí odhodlal po tlačovke premiéra, na ktorej mal za chrbtom krabice s ruskými vakcínami.

Kollár zatiaľ bez strany

Valášek s Kollárom sa ku koalícii nevrátili ani po tom, čo si premiér Matovič a minister financií Eduard Heger (OĽaNO) vymenili svoje stoličky vo vláde. Zostali ako nezaradení poslanci. V prípade Valáška sa jeho pozícia čoskoro zmení.

„Už do budúcej schôdze by som chcel ísť s plnou podporou strany, ktorá má svoj odborný tím, má jasnú predstavu, aké Slovensko chce,“ povedal portálu Webnoviny.sk Valášek.

Poslanec Kollár tvrdí, že zatiaľ neplánuje nikam vstúpiť. „Rozprávam sa o svojej politickej budúcnosti s viacerými mimoparlamentnými demokratickými stranami,“ povedal.

Nezaradení ďaleko nezájdu

Poslanci Valášek s Kollárom na sociálnej sieti pred časom uviedli, že budú ďalej pripravovať zmysluplnú alternatívu, aby sa voliči nemuseli rozhodovať iba medzi súčasnou koalíciou a opozíciou so všetkými ich chybami a limitmi.

„Je úplne jasné, že dvaja nezaradení poslanci v našom politickom systéme ďaleko nezájdu. Potrebujeme sa spojiť s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú podobne ako my. Na Slovensku je politických strán tak akurát dosť. Dokonca by som povedal, že až príliš veľa. Rozhodne nebudem zakladať žiaden tím Valášek a ani necítim od Miroslava Kollára, že by plánoval zakladať vlastný projekt,“ povedal Webnovinám Valášek.

Podľa poslanca by sa mali hodnotovo príbuzné strany mimo parlamentu dohodnúť na spolupráci tak, aby sa spojili a nezopakovali chyby z predošlých volieb.

Pred voľbami strany PS a Spolu vytvorili koalíciu. Do parlamentu sa však toto zoskupenie nedostalo. Chýbalo mu 926 hlasov. Koalícia dosiahla podporu 6,96 percenta. Potrebovala aspoň 7-percentnú podporu voličov.

„Hovoríme s obidvomi stranami. Nielen s PS, ale aj Spolu, ako to vieme aj my podporiť zvnútra parlamentu,“ priblížil Valášek.

Liberáli či široko rozkročená strana

Otázkou je, či liberálne PS dokáže osloviť taký počet voličov, aby malo dostatočný vplyv pri účasti vo vláde. Valášek hovorí, že za normálnych okolností je širšie rozkročený štátotvorný projekt „to pravé orechové pre Slovensko“.

Podľa poslanca takú stranu nie je ľahké vytvoriť. Tvrdí, že k úspechu sú potrebné dve podmienky. Niečo podobné sa podľa neho podarilo v minulosti Mikulášovi Dzurindovi, ktorý mal schopnosti udržať v SDKÚ spolu kresťanské aj liberálne krídlo. „Mal organizačný talent udržať rôznorodé zoskupenie pokope, mal aj komunikačný talent a stranu vedel veľmi úspešne predať. Takéhoto človeka s takýmito talentami nevidím,“ zhodnotil poslanec.

Druhou možnosťou bol projekt strany Za ľudí, ktorý bol podľa Valáška založený na Andrejovi Kiskovi ako osobnosti s morálnym kreditom a obrovskou rozpoznateľnosťou.

„Ak  jedna z týchto dvoch podmienok nie je naplnená, tak neviem, či je rozumné sa pokúšať o široko rozkročenú stranu. Ako hovorí kolega Miro Kollár, je riziko, že ak sa pokúšate osloviť všetkých voličov, tak neoslovíte žiadneho. To je niečo, čo sme hovorili vo vnútri Za ľudí, keď sme ešte boli členmi tejto strany,“ povedal Valášek.

Nie sú to kortešačky, hovorí Bihariová

Predsedníčka PS Irena Bihariová hovorí, že si vie predstaviť spoluprácu s Valáškom aj Kollárom. „Obidvoch poznám ako ľudí, ktorí majú príbuzné hodnoty a politicko-ideologické nastavenie ako PS. Bavíme sa s obidvomi, ale nie v štýle kortešačiek,“ povedala Webnovinám.

Po voľbách začali strany volebnej koalície PS a Spolu znovu fungovať samostatne. Preferenčne je dnes na tom lepšie PS. Vo februárovom prieskume agentúry Focus pre TV Markíza dosiahlo PS podporu 6,7 percenta opýtaných.

Biháriová uviedla, že pokiaľ ide o inštitucionálne splynutie PS a Spolu, „tam nie sme“. Podľa nej však takáto situácia môže nastať do troch rokov. Pripomenula, že obidve strany sú veľmi príbuzne orientované. „Viem si predstaviť, že to povedie k zomknutej spolupráci,“ dodala.

Viac sledované PS

Podľa politológa Jozefa Lenča je pre mimoparlamentné strany vždy výhodou, ak majú svojich poslancov, hoci neboli za ňu zvolení. „Môže im to pomôcť pri zviditeľňovaní sa. Poslanci môžu mať tlačové konferencie na pôde parlamentu, ktoré sú médiami viac sledované ako tlačovky mimoparlamentných subjektov,“ uviedol Lenč.

Pripomenul, že PS túto možnosť využilo aj v predchádzajúcom volebnom období prostredníctvom poslanca Martina Poliačika. „Otázne je, či títo dvaja politici Kollár a Valášek so svojím  politickým zameraním nespôsobia nevôľu v samotnej strane medzi členmi a prípadne aj medzi voličmi,“ mienil politológ.

Ak by sa podľa neho chcelo PS situovať do pozície viac sociálno-liberálnej než pravicovej strany, niektorí jej voliči a členovia by s tým mohli mať problém.

Voličov, ktorí nevidia cestu v podpore opozície, ale sú unavení zo súčasnej koalície, by mohol osloviť nový politický projekt vrátane mimoparlamentných strán PS a Spolu.

Podľa Lenča sa však v minuloročných parlamentných voľbách ukázalo, že agenda a samotná kampaň PS – Spolu nebola pre voličov dostatočne zaujímavá. „Agenda môže byť ideologicky orientovaná, ale musí vystihovať aj nálady v spoločnosti. Nemyslím si, že všetko, čo chce PS presadzovať, je tým, čo chcú aj občania,“ dodal politológ.