Prognóza recesie z dielne NBS sa podľa Počiatka javí reálna

BRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) - Aktuálna prognóza tohtoročného 2,4-percentného poklesu objemu hrubého domáceho produktu (HDP) z dielne Národnej banky Slovenska (NBS) sa podľa ministra financií Jána Počiatka javí reálna. Ministerstvo však napriek tomu zatiaľ pracuje so svojou poslednou prognózou, ktorá ešte počíta s 2,4-percentným hospodárskym rastom, aj keď súčasné očakávania sú už niekde inde. "My stále pracujeme s prognózou, ktorú máme, ktorá je už aj podľa nášho názoru samozrejme zastaraná, ale vzhľadom na procesy na ministerstve nie sme schopní tie prognózy generovať rýchlejšie," povedal v utorok minister novinárom. Aktualizovaný dopad hospodárskeho poklesu na verejné príjmy a deficit tak podľa neho bude rezort financií schopný povedať až po zasadnutí daňového výboru, ktorý by mal vychádzať z analýzy údajov z hospodárstva za prvý štvrťrok tohto roka. "Ten odhadne na tento rok aktuálnu situáciu s daňami a potom budeme reagovať," povedal Počiatek. Minister však považuje za logické, že pri výrazných očakávaných poklesoch vyspelých európskych ekonomík, na ktorých je slovenské hospodárstvo závislé, sa zhoršujú aj vyhliadky rastu HDP Slovenska.


Podľa ministra je však už teraz jednoznačné, že vláda bude musieť hľadať ďalšie možnosti šetrenia, ktoré by však stále nemali ísť na úkor sociálnych opatrení. "Pokiaľ nechceme robiť zásahy, ktoré by ovplyvnili aj legislatívu a základnú konštrukciu sociálneho systému, tak tie úspory budú môcť byť len na strane výdavkov, ktoré neovplyvňujú žiadne zákonné normy. Ale v každom prípade k tomu pristúpime, aj keď tá rezerva nie je veľká," doplnil Počiatek. Na otázku, ako by sa mohlo hospodárske spomalenie podpísať pod výšku deficitu verejných financií, minister zatiaľ odpovedať nechcel. Podľa neho však v tejto otázke už aj Európska komisia zvoľňuje svoj názor. "Pretože je zrejmé, že pri snahe tak masívne fiškálne stimulovať ekonomiky nie je možné teraz rigidne držať tú hranicu troch percent. Pravdepodobne aj komisia sa bude na toto pozerať úplne inak, pokiaľ to bude využité naozaj na správnu stimuláciu ekonomiky a dôležitý bude kredibilný plán následnej konsolidácie," povedal. Ako pokračoval, výhodou Slovenska v tomto smere je skutočnosť, že v súčasnosti a ani v najbližšom období by nemalo mať problém s financovaním vlastného deficitu. "My máme veľké šťastie, že veľkosť nášho verejného dlhu je v pásme, kde sa nachádza len pár krajín," dodal Počiatek.

Slovenské hospodárstvo sa podľa NBS v tomto roku prepadne do recesie. Podľa aktuálnej predikcie centrálnej banky, ktorú prezentovala v utorok, by mala totiž ekonomika Slovenska v roku 2009 klesnúť o 2,4 %. Ešte vo februári pritom NBS predpokladala vo svojej revízii decembrovej predikcie, že HDP Slovenska v tomto roku reálne vzrastie o 2,1 %. V decembri ešte očakávala rast o 4,7 %. "Toto spomalenie bude výlučne výsledkom globálnej hospodárskej krízy, ktorá ešte minulý rok sa javila byť finančnou, ale v tomto roku je to už naozaj globálna ekonomická kríza. Výraznejšie spomalenie máme takmer vo všetkých ukazovateľoch v rámci HDP, resp. v rámci reálnej ekonomiky. Čiže bude to prepad jednak zahraničného dopytu a samozrejme významné spomalenie aj domáceho dopytu. V porovnaní s decembrovou predikciou svoj podiel má aj plynová kríza," komentoval aktuálnu predikciu NBS člen bankovej rady Peter Ševčovic. Januárová plynová kríza sa pritom podľa neho na celoročnom spomalení hospodárstva podpíše podielom 0,5 percentuálneho bodu.

Oživenie hospodárstva predpokladá centrálna banka v roku 2010, kedy by mal rast HDP na Slovensku dosiahnuť 2 % a následne v roku 2011 by mal predstavovať 3,2 %. Ševčovic však upozorňuje, že predikcia NBS je založená na predpoklade, že už v roku 2010 dôjde k oživeniu zahraničného dopytu. Riziká súčasnej predikcie tak centrálna banka vidí najmä smerom nadol. "To hlavne v dôsledku neistoty v rozsahu a dĺžke trvania poklesu globálnej ekonomickej aktivity, čo môže viesť k väčšiemu ako predpokladanému poklesu zahraničného dopytu," dodáva. NBS predpokladá v tomto roku k rastu HDP záporný príspevok čistého exportu, taktiež pokles dynamiky fixných investícií. V tomto smere by však mohli byť pozitívnym faktorom napríklad investície vyvolané PPP projektmi alebo efektívne čerpanie eurofondov, ktoré by podľa Ševčovica mohli znamenať pozitívne riziko aj v rámci prognózy centrálnej banky. Nezamestnanosť by vplyvom dopadov hospodárskej krízy mohla podľa Ševčovica stúpnuť na úroveň 11 až 12 %.

SITA