Profil prvého prezidenta samostatného Slovenska Michala Kováča

Bratislava 26. februára (TASR) - Prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky (SR) po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Michala Kováča volili poslanci Národnej rady (NR) SR.


Inaugurovaný bol 2. marca 1993 a päťročné funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998. V parlamente sa v období od 29. januára do 9. júla 1998 uskutočnilo päť kôl volieb prezidenta SR. Ani jedno nebolo úspešné. Vláda SR 3. marca 1998 poverila premiéra SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR.

Predchádzajúce neúspešné pokusy zvoliť prezidenta v slovenskom parlamente podnietili viaceré politické subjekty, aby prehodnotili spôsob voľby hlavy štátu.

TASR prináša profil exprezidenta SR Michala Kováča.

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Po ročnom účinkovaní ako asistent na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky Československa (ŠBČS). V bankovníctve pôsobil od roku l956 až do ll. decembra l989. V rokoch l965-l966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch l967-1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne vo Veľkej Británii. V roku 1969, po okupácii Československa a potlačení "Pražskej jari", ho odvolali z Londýna, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa (KSČ) a preložili za radového bankového úradníka do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto.

Až do roku 1967 bol externým prednášateľom na Vysokej škole ekonomickej. Od roku 1978 do decembra 1989 pracoval na úväzok ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil tiež ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej.

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR resp. ČSFR (za VPN, neskôr HZDS). Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Od 12. decembra 1989 do 13. júna 1991 zastával funkciu ministra financií, miezd a cien SR. Do vlády ho zakaždým delegovalo hnutie VPN.

Ako kandidáta HZDS ho poslanci Národnej rady (NR) SR 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolili za prvého prezidenta samostatnej SR. Slávnostne uvedený do tejto funkcie bol 2. marca 1993. Prezidentom SR a súčasne hlavným veliteľom ozbrojených síl bol do 2. marca 1998.

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia medzi ním a premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, prameniace z nesúhlasu prezidenta s niektorými činmi a rozhodnutiami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v parlamente v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov zákonodarného zboru a následný pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 a Kováčovom odmietnutí vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu nasledovalo každoročné znižovanie rozpočtových prostriedkov pre Kanceláriu prezidenta SR, ignorovanie jeho zahraničných ciest a návštev v regiónoch zo strany slovenskej vlády a štátnej správy.



V prezidentských voľbách 1999 kandidoval Michal Kováč opäť na funkciu hlavy štátu. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

Michal Kováč sa venoval práci v Nadácii Václava Havla a Michala Kováča. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF), je spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.

V roku 1994 mu v USA bola udelená Cena Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V roku 1995 získal Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu. Michal Kováč je tiež nositeľom štátnych vyznamenaní Rad Bieleho dvojkríža, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Rad Andreja Hlinku a Pribinov kríž. V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov Orden Stará planina so šerpou.

Michal Kováč je ženatý. S manželkou Emíliou majú dve deti, synov Juraja a Michala. Mladšieho exprezidentovho syna uniesli 31. augusta 1995 do Rakúska, nechali omámeného alkoholom v kufre automobilu pred policajnou stanicou v Hainburgu. Z tohto trestného činu obžalovali Ivana Lexu a ďalších 12 osôb. Na skutok však zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar udelil amnestiu, ktorú síce premiér SR Mikuláš Dzurinda zrušil, ale senát Ústavného súdu SR pod vedením Tibora Šafárika potvrdil jej platnosť. Prípad ukončili súdy Lexovým oslobodením.

Bývalý prezident SR Michal Kováč prehral 13. júna 2011 spor s Ivanom Lexom. Verdikt súdu znel, že bývalému šéfovi SIS sa musel písomne ospravedlniť za výroky o tom, že stojí za zvlečením jeho syna do Rakúska. Navyše mu mal zaplatiť aj odškodné 3319 eur.



Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR