PROFIL: Optimista, ktorý sa nevzdáva - Stano Dančiak

Slovenský herec Stano Dančiak oslávi v nedeľu 26. októbra 66. narodeniny. Narodil sa 26. októbra 1942 v Bratislave. Na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave sa vyučil za zubného laboranta, svoju budúcnosť však videl na divadelných doskách. V rokoch 1961 až 1965 študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy účinkoval jednu sezónu v Slovenskom národnom divadle (SND). Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa odišiel zo SND. Spolu s priateľmi založil Divadlo Na korze, ktoré neprežilo roky normalizácie a v roku 1971 zaniklo. "Na korze sme sa vďaka jeho komornej atmosfére naučili hrať skutočné divadlo pravdy, ktoré nám ostalo aj neskôr," uviedol Dančiak v rozhovore pre Hospodárske noviny. Po zatvorení Divadla Na korze začal hrávať na Novej scéne, kde pôsobil dvadsať rokov. "Nedokázal som sa z toho spamätať ani po desiatich rokoch," prezradil o svojom nedobrovoľnom príchode do nového kolektívu Dančiak. Po revolúcii sa stal členom Činohry SND, kde účinkuje dodnes. V tejto sezóne sa objavuje v Shakespearových hrách Hamlet a Trojkráľový večer alebo Čo len chcete, v Goldoniho Čerticiach a v inscenácii Matka Guráž a jej deti. Po strate zraku Dančiak naštudoval hlavnú úlohu v hre Ja, Feuerbach a flamenco muzikál Don Quijote, v ktorom stvárnil sluhu Sancha Panzu.

Stano Dančiak sa popri herectve venoval športu. Ako dorastenec hrával futbal za Slovan Bratislava, rok pôsobil v klube Dynamo Spoje. Keďže sa mu v zime nechcelo chodiť na futbalové tréningy, postavil sa do hokejovej bránky v klube Dynamo Energy. V behu na tisíc metrov sa stal dorasteneckým vicemajstrom Slovenska. Aktívne sa venoval aj plávaniu, potápaniu a vodnému pólu.

Stano Dančiak účinkoval v desiatkach filmov a televíznych inscenácií. Pred kameru sa postavil už v 60. rokoch a prvé úlohy stvárnil v snímkach ako Námestie svätej Alžbety (1965) Vladimíra Bahnu, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana či Vrah zo záhrobia (1966) Andreja Lettricha. S týmito režisérmi spolupracoval i v 70. rokoch, napríklad na filmoch Skrytý prameň (1973) či Prípad krásnej nerestnice (1973). V roku 1975 sa objavil v populárnej komédii Sebechlebskí hudci v réžii Jozefa Zachara. Ďalej hral v televíznych filmoch Miloslava Luthera Nebezpečné známosti (1980) a Chodník cez Dunaj (1989), či v komédiách Ťaví zadok Petra Mikulíka a Jožko Púčik a jeho kariéra (1983) Petra Opáleného.

V hereckej kariére nepoľavil ani po revolúcii a k jeho filmografii pribudli takmer štyri desiatky titulov, prevažne televíznych filmov. Diváci si ho môžu pamätať zo snímok Svědek umírajícího času (1990), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Lea (1996), Rivers Of Babylon (1998). V posledných rokoch spolupracoval s mladými režisérmi na krátkych filmoch ako Fricasse (2003), Nazdravíčko (2004) a Šimijé (2005). Český režisér Jan Švankmajer ho v roku 2005 obsadil do filmu Šílení.

Stano Dančiak je na Slovensku známy aj ako dabingový herec a moderátor. Diváci si môžu pamätať ako prepožičal svoj hlas svojráznemu mimozemšťanovi Alfovi. V Dančiakovom podaní dokonca ohúril aj Američanov. "Alf mal svoj charakteristický hlas, pretože nebol z tohto sveta, ale z planéty Melmac. Sympatický mi bol práve preto, že si nedával náhubok," prezradil o postave, ktorá mu je sympatická najmä pre úžasné výhovorky. Stano Dančiak bol historicky prvým slovenským moderátorom rozhlasovej relácie pre mládež Modrá vlna, ktorú vysielal naživo. "Po odvysielaní asi štyroch relácií sme dostali také neuveriteľné množstvo listov, ohlasov a námetov, že to zbúralo všetky dovtedajšie rekordy. A to sme pritom vŕtali do vecí, ktoré v zmysle spoločenského života nemali na ružiach ustlané," zaspomínal si Dančiak.

Stano Dančiak žije so svojou manželkou Darinou v Bratislave. Má tri deti a jedného vnuka. Trpí diabetom, pre ktorý sa mu približne pred tromi rokmi zhoršil zrak a v súčasnosti takmer vôbec nevidí. I napriek svojmu hendikepu sa dokáže postaviť na divadelné dosky a hrať hlavné úlohy. Nevyhýba sa ani spoločenským podujatiam, na ktorých sa stretáva so svojimi kolegami a priateľmi. Pri orientácii v cudzom prostredí mu veľmi pomáha manželka. Za svoju prácu získal Dančiak ocenenie od Zväzu slovenských spisovateľov a dramatických umelcov a Rád Pribinovho kríža.

Informácie pochádzajú z internetových stránok www.snd.sk, www.hnonline.sk a www.pravda.sk.

(SITA)