PROFIL: Katarína Veľká - žena, ktorá zmenila Rusko

Najvýznamnejšia a najslávnejšia ruská panovníčka Katarína Veľká sa narodila pred 280 rokmi. Do svetovej histórie sa zapísala aj napriek tomu, že nepochádzala z rodiny ruských panovníkov. Dokonca nebola ani pôvodom Ruska.

Katarína Veľká sa narodila 2. mája 1729 ako Sofia Frederika Augusta von Anhalt-Zerbst. Jej otec bol síce vládcom jedného z nemeckých kniežatstiev, ale takého malého a chudobného, že musel ako dôstojník slúžiť vo vojsku pruského kráľa. Keď prišla ponuka, aby sa stala manželkou budúceho ruského cára Petra III., 14-ročná Sofia nezaváhala. Vo svojich pamätiach neskôr uviedla: "Chopila som sa príležitosti. Mala som dosť odvahy všetko riskovať a hlas srdca mi hovoril, že sa všetko skončí dobre."

Aby sa tak stalo, urobila už od začiatku maximum. Hneď po príchode do Petrohradu v roku 1744 sa začala učiť rusky a prestúpila na pravoslávnu vieru. Hoci pri odchode z domova otcovi sľúbila, že to odmietne. Po krste sa z nej stala Katarína Alexejevna a o niekoľko mesiacov nasledoval i sobáš s cárovičom Petrom. Potom sa od nej čakalo už iba jediné - porodenie následníka trónu, čo sa jej dlho nedarilo. Cárovná Alžbeta II., ktorá bola bezdetná a preto si za nástupcu zvolila synovca Petra, dokonca údajne uvažovala aj o jej "vrátení" do Nemecka. Katarína porodila syna Pavla až v roku 1754. Mnohí historici sa domnievajú, že otcom nebol jej manžel, ale milenec Sergej Saltykov. Údajne si ho zvolila najmä preto, lebo vedela o Alžbetiných úmysloch a chcela dieťa za akúkoľvek cenu. Po narodení syna, a o tri roky aj dcéry Anny, mala už síce Katarína postavenie na dvore zabezpečené, no zároveň sa musela vyrovnať s faktom, že Peter je infantilný, ľahko ovplyvniteľný a málo schopný naozaj v Rusku vládnuť. Navyše ho začala ovládať milenka z mocného rodu Voroncovcov, ktorej údajne sľúbil i manželstvo. S tým, že po prevzatí moci pošle Katarínu do kláštora.

Peter III. sa stal cárom v roku 1762. Rusko vtedy viedlo s Rakúskom tzv. sedemročnú vojnu proti Prusku. Nový cár ale pruského kráľa Fridricha II. nesmierne obdivoval a hneď sa postavil na jeho stranu. Odvolal vojakov z bojov a armádu začal reformovať podľa pruského vzoru, čo vyvolalo veľký odpor v jej vedení. Skupina gardových dôstojníkov, na čele s bratmi Orlovovcami, uskutočnila o niekoľko mesiacov prevrat. Petra III. zosadili z trónu, zajali a dali do väzenia. O pár dní prišla správa, že sa pri hádke zranil a zomrel. Dones nie je jasné, či Katarína o všetkom vedela už vopred a či s dôstojníkmi aktívne spolupracovala. Isté je len jedno. Dokázala zo situácie okamžite ťažiť. Na čele gardy prišla do Petrohradu a prevzala moc. Nestala sa však iba regentkou chrániacou záujmy malého syna, ale 5. septembra 1762 ju korunovali na cárovnú Katarínu II.

Vyše 30 rokov jej panovania bolo veľmi úspešných. Rusko si definitívne upevnilo postavenie veľmoci a výrazne zväčšilo i svoje územia. V rusko-tureckých vojnách dobyla Katarína II. Krym s jeho dôležitými prístavmi, k tomu pripojila ďalšie rozsiahle oblasti pri Čiernom mori a zabezpečila aj slobodnú plavbu ruských ľudí cez dovtedy neprístupné turecké prieplavy Bospor a Dardanely. Využila tiež vnútornú slabosť Poľského kráľovstva a pri jeho delení (za spoluúčasti Rakúska a Pruska) získala ďalšie veľké územia. Poľsko tak stratilo samostatnosť a Rusko si zabezpečilo pokoj na západných hraniciach.

Katarína II. uskutočnila tiež mnohé dôležité vnútroštátne reformy. Vytvorila nové orgány pre správu daní, samostatné súdne orgány, zefektívnila chod samosprávy, podporovala rozvoj remesiel a osídľovanie novozískaných území. Zákonmi upevnila i moc ruského panovníka ako absolútneho vládcu nad celou krajinou. Písala si síce s poprednými osvietencami ako Voltaire a Diderot a podporovala ich finančne, no z ich myšlienok napokon nepreniesla do praxe nič. Podstatné bolo, že si ich naklonila na svoju stranu a oni potom svojou autoritou a vplyvom menili európsku verejnú mienku v jej prospech.

Katarína II. sa znovu nikdy nevydala, pretože by musela vladárske povinnosti odovzdať manželovi. Celá Európa si ale rozprávala o jej milencoch, ktorých bolo pravdepodobne vyše dvadsať. Len dvaja z nich však boli pre ňu skutočne dôležití. Grigorij Orlov, ktorý patril k hlavným strojcom jej cárskej moci, s ňou žil vyše desať rokov. O niečo neskôr prišiel Grigorij Potemkin, pri ktorom sa dokonca šepkalo o ich tajnom sobáši. Aj po rozchode zostal jej najbližším spolupracovníkom a práve on sa veľkou mierou zaslúžil o upevnenie moci Ruska v novozískaných oblastiach okolo Čierneho mora.

Katarína II. významným spôsobom prispela aj k rozvoju Petrohradu. Napísala niekoľko drám, esejí a je autorkou vlastného životopisu. Mnohé v ňom síce zamlčala, no napriek tomu je až neobyčajne úprimným pohľadom na cestu ženy, ktorá sa z bezvýznamnej šľachtickej dcéry stala jednou z najmocnejších panovníčok sveta. Katarína II. zomrela na mŕtvicu 17. novembra 1796.

Zdroj: sk.wikipedia.org, G.Fusseneggerová: Vladařky (1999).

(SITA)