PROFIL: Hviezda kriminálnych drám, zloduch i hrdina - Al Pacino

Tagy: herec Al Pacino profil

Americký filmový a divadelný herec, režisér, scenárista a producent Al Pacino sa preslávil ako Michael Corleone v trilógii Krstný otec. Známy je aj ako Sonny Wortzik v snímke Psie popoludnie (1975), Tony Montana v kriminálnej dráme Zjazvená tvár (1983), Carlito Brigante vo filme Carlitova cesta (1993) alebo Frank Serpico v kriminálnej dráme Serpico (1973). V roku 1993 získal Oscara za stvárnenie podplukovníka Franka Sladea v dráme Vôňa ženy (1992). Na svojom konte má aj ďalších sedem nominácií na prestížnu cenu americkej Akadémie filmových umení a vied a je všeobecne považovaný za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších hercov svojej generácie.

Alfredo James Pacino sa narodil 25. apríla 1940 v newyorskom Manhattane manželom talianskeho pôvodu - Rose (rodenej Gerardi) a Salvatoremu Alfredovi Pacinovcom. Keď mal dva roky, jeho rodičia sa rozviedli. Matka sa z východného Harlemu presťahovala do južného Bronxu, kde žili jej rodičia Kate a James Gerardiovci pochádzajúci zo sicílskeho Corleone. Otec sa presťahoval do kalifornského mesta Covina. Al Pacino študoval na umeleckej škole patriacej pod strednú školu hudby a umení Fiorello H. La Guardia v New York City. Prepadával však z takmer všetkých predmetov okrem angličtiny a ako 17-ročný zo školy odišiel. Jeho matka s týmto rozhodnutím nesúhlasila, pohádali sa a on odišiel z domu. Aby dokázal platiť za štúdium herectva, zarábal si rôznymi prácami, pre ktoré nepotreboval kvalifikáciu, ako poslíček, údržbár alebo poštový úradník. Hodnotné skúsenosti získal v newyorských undergroundových divadlách a neskôr sa pridal k Herbert Berghof Studio (HB Studio), kde stretol učiteľa herectva Charlieho Laughtona, ktorý sa stal jeho mentorom a najlepším priateľom. Počas tohto obdobia bol prevažne bez práce a strechy nad hlavou, občas spával na ulici, v divadlách, či u priateľov. V roku 1962 zomrela vo veku 43 rokov jeho matka a v nasledujúcom roku stratil aj starého otca Jamesa Gerardiho - jedného z najdôležitejších ľudí v jeho živote.
 

Po mnohých neúspechoch ho v roku 1966 prijali do známeho Actors Studia, kde študoval u legendárneho Leeho Strasberga. Pacino v sebe objavil lásku k herectvu i talent, no až do konca desaťročia mu prinášalo najmä finančné problémy. V roku 1967 strávil sezónu v bostonskom Charles Playhouse, kde účinkoval v hrách Awake and Sing! Clifforda Odetsa a America, Hurrah Jean-Clauda Van Itallieho, kde spoznal herečku Jill Clayburgh, s ktorou prežil päťročný vzťah. Koncom roka 1967 sa spolu presťahovali do New Yorku.
 

V roku 1968 účinkoval v predstavení The Indian Wants the Bronx Israela Horovitza v divadle Astor Place. Hra mala premiéru 17. januára 1968 a absolvovala 177 repríz. Pacino za svoju úlohu získal cenu Obie ako najlepší herec, Johna Cazala ocenili za vedľajšiu úlohu a Horovitza za najlepšiu novú hru. Predstavenie videl aj Martin Bregman, ktorý Pacinovi ponúkol, že bude jeho manažérom. S predstavením sa Pacino dostal na zájazd do Talianska, kde vystupovali na Festival dei Due Mondi v Spolete. Pacina a Clayburgh v tom čase obsadili do epizódy televízneho seriálu N.Y.P.D. (1967 - 1969) s názvom Deadly Circle of Violence, ktorá mala premiéru 12. novembra 1968. Clayburgh v tom čase účinkovala ako Grace Bolton aj v soap opere Search for Tomorrow (1951 - 1986). Jej otec mladému páru každý mesiac posielal peniaze, aby im pomohol.
 

Svoj broadwayský debut absolvoval Al Pacino 25. februára 1969 v predstavení Does a Tiger Wear a Necktie? Dona Petersena v divadle Belasco. Po 39 reprízach hru 29. marca 1969 zrušili, no Pacino si vyslúžil nadšené kritiky a získal cenu Tony. V tom istom roku debutoval aj vo filme - malou postavou v nezávislej snímke Ja, Natália (1969). V roku 1970 podpísal zmluvu s talentovou agentúrou Creative Management Associates (CMA). V snímke Panika v Needle Parku (1971) hral závislého od heroínu, vďaka čomu si ho všimol režisér Francis Ford Coppola. Krátko po sebe potom nasledovali dve postavy, ktorými sa preslávil - najprv Michael Corleone v Coppolovom mafiánskom blockbusteri Krstný otec (1972) a neskôr Frank Serpico vo filme Serpico z roku 1973. I keď o stvárnenie Michaela Corleoneho sa uchádzali aj známi herci ako Robert Redford a Warren Beatty, alebo v tom čase menej známy Robert De Niro, režisér Coppola si vybral relatívne neznámeho Pacina, čo dosť vyľakalo vedúcich štúdia. Jeho herecký výkon si však vyslúžil nomináciu na Oscara a ponúkol jeden z najlepších príkladov jeho hereckého štýlu.
 

V roku 1973 si Pacino zahral v populárnej kriminálnej dráme Serpico a menej komerčne úspešnej dráme Strašiak. Druhý menovaný film, v ktorom si zahral po boku Genea Hackmana, získal Zlatú palmu na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. V roku 1974 si Pacino zopakoval úlohu Michaela Corleoneho v úspešnom pokračovaní Krstného otca. O rok neskôr prišiel ďalší úspech s uvedením Psieho popoludnia inšpirovaného skutočným príbehom bankového lupiča Johna Wojtowicza. V roku 1977 stvárnil automobilového pretekára v snímke Bobby Deerfield v réžii Sydneyho Pollacka. Titulnou postavou si vyslúžil nomináciu na Zlatý glóbus v kategórii Najlepší herec vo filme - dráme, no cenu napokon získal Richard Burton za snímku Equus (1977). V sedemdesiatych rokoch nazbieral Al Pacino aj ďalšie štyri nominácie na Oscara za herecké výkony vo filmoch Serpico, Krstný otec II (1974), Psie popoludnie a ...a spravodlivosť pre všetkých (1979). Ďalej sa však venoval aj divadlu a získal svoju druhú cenu Tony.
 

V osemdesiatych rokoch jeho kariéra upadala a jeho herecké výkony v kontroverznom kriminálnom trileri Pátranie a úsmevnej dráme Autor! Autor! kritici zmietli. No Zjazvená tvár režiséra Briana DePalmu z roku 1983 zaujala významné miesto v jeho kariére. Kritici film po premiére zmietli, no v kinách sa mu darilo - len v USA si na svoje konto pripísal tržby vo výške 45 miliónov dolárov. Za stvárnenie kubánskeho drogového dílera Tonyho Montanu získal Pacino nomináciu na Zlatý glóbus. Vojnový film Revolúcia z roku 1985 bol komerčným sklamaním a prepadol i medzi kritikmi, čo Pacina viedlo k štvorročnej prestávke od filmu, počas ktorej sa vrátil k divadlu. Jeho najväčším divadelným úspechom tohto obdobia bola nominácia na Drama Desk Award za hru American Buffalo Davida Mameta.
 

K filmu sa vrátil v roku 1989 snímkou More lásky. V roku 1991 získal ďalšiu nomináciu na Oscara - za stvárnenie Big Boya Caprica v akčnom krimi Dick Tracy (1990). Následne sa vrátil ku svojej pravdepodobne najznámejšej postave - Michaelovi Corleonemu v Krstnom otcovi III (1990). V roku 1991 si v romantickej snímke Frankie a Johnny zahral s Michelle Pfeiffer, ktorá s ním účinkovala aj v Zjazvenej tvári. V roku 1993 sa mu konečne podarilo získať Oscara vďaka stvárneniu zatrpknutého nevidiaceho armádneho dôstojníka vo výslužbe Franka Sladea v dráme Vôňa ženy (1992) v réžii Martina Bresta. V tom istom roku bol na cenu Akadémie nominovaný aj za herecký výkon vo vedľajšej úlohe - za drámu Glen Ross z Glengarry (1992). Stal sa tak prvým mužom, ktorý získal dve herecké nominácie na Oscara za dva rôzne filmy v jednom roku, pričom ho ocenili za hlavnú úlohu. Ďalší muž, ktorému sa to podarilo, bol Jamie Foxx v roku 2004.
 

V deväťdesiatych rokoch predviedol niekoľko vynikajúcich výkonov v kriminálnych drámach ako Carlitova cesta (1993), Krycie meno Donnie Brasco (1997) alebo Dymová clona (1999). V roku 1995 si zahral v Neľútostnom súboji v réžii Michaela Manna, kde sa po prvý raz objavil pred kamerou spolu s Robertom De Nirom. I keď obaja hrali v druhom Krstnom otcovi, nemali ani jednu spoločnú scénu. Uznanie si vyslúžil ako Satan v dráme Diablov advokát (1997). O dva roky neskôr sa objavil v úspešnej športovej dráme Olivera Stonea Rozhodne sa v nedeľu (1999).
 

Od Vône ženy Pacino nezískal žiadnu ďalšiu nomináciu na Oscara, ale ocenili ho dvoma Zlatými glóbusmi - najprv v roku 2001 získal cenu Cecila B. DeMilla za celoživotné dielo a druhý mu udelili v roku 2004 za úspešný miniseriál Anjeli v Amerike.
 

V roku 2002 si zahral v kriminálnej dráme Insomnia, ktorú podľa rovnomenného nórskeho filmu nakrútil Christopher Nolan. Nasledovalo účinkovanie v miniseriáli Anjeli v Amerike z produkcie HBO. Pod režijnou taktovkou Mikea Nicholsa si tu okrem neho zahrali aj ďalšie dve držiteľky Oscara Emma Thompson a Meryl Streep. Šesťdielna miniséria získala jedenásť cien Emmy a päť Zlatých glóbusov. Scenár napísal Tony Kushner podľa rovnomennej hry ocenenej Pulitzerovou cenou. Stvárnenie právnika Roya Cohna mu vynieslo Zlatý glóbus. Ďalej účinkoval v divadle a začal skúšať réžiu. Jeho dráma Chinese Coffee (2000) si vyslúžila pozitívne reakcie. V roku 2004 účinkoval ako Shylock v dráme Kupec Benátsky Michaela Radforda. O tri roky neskôr sa objavil ako Willy Bank v kriminálnej komédii Dannyho trinástka (2007) po boku Georgea Clooneyho, Brada Pitta, Matta Damona alebo Andyho Garciu. V tom istom roku uviedli aj kriminálnu drámu 88 minút, ktorú kritici zmietli. Rok 2008 priniesol ďalší neúspech - snímku Righteous Kill, v ktorej si zahral s Robertom De Nirom. Obe snímky pritom režíroval Jon Avnet.
 

Jeho zatiaľ najnovšou filmovou úlohou je známy "doktor Smrť" Jack Kevorkian v televíznom životopisnom filme You Don't Know Jack z produkcie HBO. Zahrať by si mal aj v remakeu francúzskeho kriminálneho trileru Bitka medzi mužmi z roku 1955 a v snímke Dali & I: The Surreal Story by mal stvárniť surrealistického maliara Salvadora Dalího.
 

Al Pacino je jedným z dvoch hercov, ktorí sa dostali na výročné zoznamy Amerického filmového inštitútu (AFI) medzi 100 Hrdinov i 100 Zloduchov. V prvom figuruje ako Frank Serpico a v druhom ako Michael Corleone. Druhým, komu sa to podarilo, je Arnold Schwarzenegger, ktorý sa na oba zoznamy dostal ako Terminátor. V októbri 2006 ho AFI vyhlásil za tridsiateho piateho držiteľa svojho ocenenia za celoživotné dielo.
 

Al Pacino sa síce nikdy neoženil, no má tri deti - dcéru Julie Marie (nar. 1989) s učiteľkou herectva Jan Tarrant a dvojičky Antona Jamesa a Oliviu Rose (nar. 25. januára 2001) s bývalou priateľkou Beverly D'Angelo, s ktorou žil v rokoch 1996 až 2003.

Spracované podľa: www.alpacino.net, www.imdb.com, en.wikipedia.org, www.csfd.cz, Encyklopédia filmu (1993).

(SITA)

Tagy: herec Al Pacino profil