|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. mája 2014
Profil generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen
Zdieľať
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen Foto: TASR/AP Photo
Bratislava 13. mája (TASR) - Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) Anders Fogh Rasmussen pricestuje v stredu 14. mája na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky (SR).V Bratislave ho prijme prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a minister obrany Martin Glváč.
Vo štvrtok 15. mája vystúpi s príhovorom na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC.
TASR prináša profil generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena.
Bývalý dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen sa ujal funkcie generálneho tajomníka NATO 1. augusta 2009. Funkčné obdobie trvá štyri roky. Do tejto funkcie bol zvolený 4. apríla 2009 na summite NATO vo francúzskom Štrasburgu. Na tomto poste ho vystrieda Jens Stoltenberg.
Anders Fogh Rasmussen sa narodil 26. januára 1953 v dánskom mestečku Ginnerup. Je absolventom štúdia ekonómie na univerzite v Aarhuse (1978). Vo svojich 21 rokoch bol zvolený za predsedu mládežníckej sekcie Liberálnej strany a v roku 1978 získal miesto v parlamente.
Vo vláde Dánskeho kráľovstva pôsobil v rokoch 1987-1990 vo funkcii ministra daní, v rokoch 1990-1992 šéfoval rezortu hospodárstva a daní.
V Liberálnej strane prešiel funkciami podpredsedu, hovorcu predsedu, ako aj predsedu jej poslaneckého klubu.
Ako líder Liberálnej strany vyhral v roku 2001 parlamentné voľby a spolu s Konzervatívnou ľudovou stranou zostavil svoju prvú vládu. Svoj posledný vládny kabinet predstavil kráľovnej Margaréte II. po treťom volebnom víťazstve Liberálnej strany z 13. novembra 2007. Z funkcie dánskeho premiéra Fogh Rasmussen odstúpil 5. apríla 2009, keď bol zvolený za generálneho tajomníka NATO.
Počas dánskeho predsedníctva Rady Európskej únie v roku 2002 zohral Anders Fogh Rasmussen kľúčovú úlohu v prístupových rokovaniach s desiatimi kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ, medzi ktoré patrila aj Slovenská republika.
Anders Fogh Rasmussen je autorom viacerých ekonomických publikácií, z nich najznámejšia s názvom "Od sociálneho štátu po minimálny štát" prezentuje programové ciele v oblasti ekonomickej politiky.
Anders Fogh Rasmussen sa narodil 26. januára 1953 v dánskom mestečku Ginnerup. Je absolventom štúdia ekonómie na univerzite v Aarhuse (1978). Vo svojich 21 rokoch bol zvolený za predsedu mládežníckej sekcie Liberálnej strany a v roku 1978 získal miesto v parlamente.
Vo vláde Dánskeho kráľovstva pôsobil v rokoch 1987-1990 vo funkcii ministra daní, v rokoch 1990-1992 šéfoval rezortu hospodárstva a daní.
V Liberálnej strane prešiel funkciami podpredsedu, hovorcu predsedu, ako aj predsedu jej poslaneckého klubu.
Ako líder Liberálnej strany vyhral v roku 2001 parlamentné voľby a spolu s Konzervatívnou ľudovou stranou zostavil svoju prvú vládu. Svoj posledný vládny kabinet predstavil kráľovnej Margaréte II. po treťom volebnom víťazstve Liberálnej strany z 13. novembra 2007. Z funkcie dánskeho premiéra Fogh Rasmussen odstúpil 5. apríla 2009, keď bol zvolený za generálneho tajomníka NATO.
Počas dánskeho predsedníctva Rady Európskej únie v roku 2002 zohral Anders Fogh Rasmussen kľúčovú úlohu v prístupových rokovaniach s desiatimi kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ, medzi ktoré patrila aj Slovenská republika.
Anders Fogh Rasmussen je autorom viacerých ekonomických publikácií, z nich najznámejšia s názvom "Od sociálneho štátu po minimálny štát" prezentuje programové ciele v oblasti ekonomickej politiky.
Výberová chronológia návštev generálnych tajomníkov NATO v SR
V súčasnosti sú štyria kandidáti na vstup, a to Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko a Macedónsko. Najbližšie k členstvu má Čierna Hora.
TASR prináša výberovú chronológiu návštev generálnych tajomníkov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Slovenskej republike (SR).
29.-30. apríla 1996 - V rámci turné po krajinách strednej a východnej Európy bol na oficiálnej návšteve SR generálny tajomník NATO Javier Solana. Stretol sa s prezidentom SR Michalom Kováčom, predsedom Národnej rady SR Ivanom Gašparovičom, premiérom Vladimírom Mečiarom, ako aj poslancami slovenského parlamentu. Solana vyzval predstaviteľov SR, aby dokázali, že Slovensko je demokratickou krajinou vyznávajúcou rovnaké hodnoty ako aliancia.
11. mája 2000 - Na prvú oficiálnu návštevu SR pricestoval generálny tajomník NATO George Robertson so sprievodom. Prijal ho prezident SR Rudolf Schuster, predseda parlamentu Jozef Migaš a premiér SR Mikuláš Dzurinda. Zúčastnil sa aj na mimoriadnom zasadaní vládneho výboru pre prípravu SR na členstvo v NATO.
5. novembra 2001 - Bratislavu navštívil generálny tajomník NATO George Robertson. Prijali ho najvyšší ústavní činitelia, prezident Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš a premiér SR Mikuláš Dzurinda, stretol sa s ministrami zahraničných vecí a obrany SR Eduardom Kukanom a Jozefom Stankom. Na pôde NR SR Robertson hovoril s poslancami zahraničného a bezpečnostného výboru NR SR, ako aj s poslaneckou skupinou za rýchlu integráciu do NATO. Témami rozhovorov bola aktuálna bezpečnostná situácia, rozširovanie NATO, ako aj ambície a pripravenosť Slovenska vstúpiť do tejto organizácie.
10. marca 2003 - Generálny tajomník NATO George Robertson pricestoval na pracovnú návštevu Slovenska, počas ktorej sa stretol s najvyššími ústavnými činiteľmi a ministrami SR Eduardom Kukanom a Ivanom Šimkom. Rokovania sa týkali prístupového procesu SR do aliancie. Generálny tajomník NATO George Robertson potvrdil pozvanie Slovenska do Severoatlantickej aliancie.
28. mája 2004 - V Bratislave sa začalo päťdňové jarné zasadanie Parlamentného zhromaždenia NATO. Jeho hlavnými témami bola budúcnosť Iraku, vzťahy medzi USA a Európskou úniou, vnútorná reforma aliancie a vzťahy NATO s Ruskom a Ukrajinou. Celkovo sa na bratislavských rokovaniach zúčastnilo 352 členov oficiálnych delegácií. Na podujatí vystúpil aj generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Išlo o prvé zasadnutie PZ NATO po najväčšej vlne rozšírenia aliancie.
30. októbra 2006 - Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer navštívil Slovensko, pričom sa stretol s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, premiérom SR Robertom Ficom a ministrami zahraničných vecí a obrany SR Jánom Kubišom a Františkom Kašickým. Hlavnou témou rozhovorov bola predovšetkým príprava agendy nadchádzajúceho summitu NATO v lotyšskej Rige.
17. júla 2009 - Na rozlúčkovú návštevu pri príležitosti ukončenia svojho funkčného obdobia pricestoval do Bratislavy generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Hosťa prijal prezident SR Ivan Gašparovič a premiér SR Robert Fico.
22.-23. októbra 2009 - Bratislava historicky prvýkrát hostila ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie. Podujatie navštívilo 800 delegátov a 300 novinárov. Stretnutie po prvý raz viedol nový generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý sa oficiálne stretol aj so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom, predsedom NR SR Pavlom Paškom a premiérom SR Robertom Ficom. Deväť štátov Severoatlantickej aliancie podpísalo 23. októbra 2009 v Bratislave deklaráciu o zámere poskytnutia vrtuľníkovej jednotky. Išlo o Albánsko, Českú republiku, Slovensko, Maďarsko, Nórsko, Poľsko, Španielsko, Turecko a Veľkú Britániu. Vedúcim štátom tejto iniciatívy bolo Česko.
19. mája 2011 - Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen oficiálne navštívil SR. Cieľom stretnutí bolo prediskutovať otázky bezpečnostnej a obrannej politiky. Rasmussena prijal prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady SR Richard Sulík, predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda, minister obrany SR Ľubomír Galko a minister vnútra SR Daniel Lipšic. Súčasťou programu bola aj Rasmussenova prednáška pod názvom NATO – Hodnota pre bezpečnosť a následná diskusia so študentmi a členmi slovenskej bezpečnostnej komunity. Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen po stretnutí s ministrom obrany Ľubomírom Galkom vyjadril znepokojenie nad tým, že rozpočet obrany Slovenska neustále klesá.
11. mája 2000 - Na prvú oficiálnu návštevu SR pricestoval generálny tajomník NATO George Robertson so sprievodom. Prijal ho prezident SR Rudolf Schuster, predseda parlamentu Jozef Migaš a premiér SR Mikuláš Dzurinda. Zúčastnil sa aj na mimoriadnom zasadaní vládneho výboru pre prípravu SR na členstvo v NATO.
5. novembra 2001 - Bratislavu navštívil generálny tajomník NATO George Robertson. Prijali ho najvyšší ústavní činitelia, prezident Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš a premiér SR Mikuláš Dzurinda, stretol sa s ministrami zahraničných vecí a obrany SR Eduardom Kukanom a Jozefom Stankom. Na pôde NR SR Robertson hovoril s poslancami zahraničného a bezpečnostného výboru NR SR, ako aj s poslaneckou skupinou za rýchlu integráciu do NATO. Témami rozhovorov bola aktuálna bezpečnostná situácia, rozširovanie NATO, ako aj ambície a pripravenosť Slovenska vstúpiť do tejto organizácie.
10. marca 2003 - Generálny tajomník NATO George Robertson pricestoval na pracovnú návštevu Slovenska, počas ktorej sa stretol s najvyššími ústavnými činiteľmi a ministrami SR Eduardom Kukanom a Ivanom Šimkom. Rokovania sa týkali prístupového procesu SR do aliancie. Generálny tajomník NATO George Robertson potvrdil pozvanie Slovenska do Severoatlantickej aliancie.
28. mája 2004 - V Bratislave sa začalo päťdňové jarné zasadanie Parlamentného zhromaždenia NATO. Jeho hlavnými témami bola budúcnosť Iraku, vzťahy medzi USA a Európskou úniou, vnútorná reforma aliancie a vzťahy NATO s Ruskom a Ukrajinou. Celkovo sa na bratislavských rokovaniach zúčastnilo 352 členov oficiálnych delegácií. Na podujatí vystúpil aj generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Išlo o prvé zasadnutie PZ NATO po najväčšej vlne rozšírenia aliancie.
30. októbra 2006 - Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer navštívil Slovensko, pričom sa stretol s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, premiérom SR Robertom Ficom a ministrami zahraničných vecí a obrany SR Jánom Kubišom a Františkom Kašickým. Hlavnou témou rozhovorov bola predovšetkým príprava agendy nadchádzajúceho summitu NATO v lotyšskej Rige.
17. júla 2009 - Na rozlúčkovú návštevu pri príležitosti ukončenia svojho funkčného obdobia pricestoval do Bratislavy generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Hosťa prijal prezident SR Ivan Gašparovič a premiér SR Robert Fico.
22.-23. októbra 2009 - Bratislava historicky prvýkrát hostila ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie. Podujatie navštívilo 800 delegátov a 300 novinárov. Stretnutie po prvý raz viedol nový generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý sa oficiálne stretol aj so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom, predsedom NR SR Pavlom Paškom a premiérom SR Robertom Ficom. Deväť štátov Severoatlantickej aliancie podpísalo 23. októbra 2009 v Bratislave deklaráciu o zámere poskytnutia vrtuľníkovej jednotky. Išlo o Albánsko, Českú republiku, Slovensko, Maďarsko, Nórsko, Poľsko, Španielsko, Turecko a Veľkú Britániu. Vedúcim štátom tejto iniciatívy bolo Česko.
19. mája 2011 - Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen oficiálne navštívil SR. Cieľom stretnutí bolo prediskutovať otázky bezpečnostnej a obrannej politiky. Rasmussena prijal prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady SR Richard Sulík, predsedníčka vlády SR Iveta Radičová, minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda, minister obrany SR Ľubomír Galko a minister vnútra SR Daniel Lipšic. Súčasťou programu bola aj Rasmussenova prednáška pod názvom NATO – Hodnota pre bezpečnosť a následná diskusia so študentmi a členmi slovenskej bezpečnostnej komunity. Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen po stretnutí s ministrom obrany Ľubomírom Galkom vyjadril znepokojenie nad tým, že rozpočet obrany Slovenska neustále klesá.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR